Neznámy známy: Kenneth Anger alebo „magický“ svet

„Boh Hollywoodu túžil po bielych slonoch a biele slony aj dostal – osem, sadrových obrovských slonov stojacich na megapiedestáloch v tvare hríbov, dominujúcich na kolosálnom nádvorí Belshazzar kartónového Babylonu, postaveného takmer priamo na zaprášenej cestičke s názvom Sunset Boulevard.“ Hollywood Babylon I, Keneth Anger Keď sa tvorila koncepcia a dramaturgia tohto projektu, do zoznamu režisérov sme zaraďovali Rasťove a moje srdcovky, ktoré spĺňali základné kritériá, ktoré sme si pre koncepciu Neznámy známy stanovili. Vyberali sme režisérov, s ktorých dielom sme sa mali možnosť zoznámiť vďaka našej niekedy až s posadnutosťou hraničiacej láske k filmu. Nie všetkých režisérov sme vybrali my, niektorí nám boli poradení. Jedného príjemného popoludnia v lete 2005 sedel u mňa v kuchyni môj kamarát, režisér krátkych filmov a v súčasnosti horúci ašpirant na celovečerák Peter, a do zoznamu mi vhodil zopár mien, ktoré boli aj pre mňa tak trochu neznámou. Meno Kenneth Anger mi nehovorilo absolútne nič, no Petrov a môj vkus sa viac-menej vo všetkom prelína, tak som Angera do sekcie Neznámy známy zaradila. Dovoľte mi podeliť sa s vami o skúsenosť, ktorá ma čakala pri objavovaní sveta Kennetha Angera. Pozerajúc jeden film za druhým a čítaním horko- ťažko narešeršovaných článkov som zisťovala, že nie všetky obrazy a termíny sú mi až také neznáme. Nápady, ktoré Anger preniesol na filmové plátno, boli nespočetne krát kopírované, interpretované a používané inými autormi. Angerova rozsahom neveľká tvorba mala nesmierny vplyv na modernú kultúru. Anger bol jedným z prvých režisérov, ktorý vo svojich filmoch začali používať populárnu hudbu, rýchle prestrihy obrazu a zvuku mali veľký vplyv na mnohé hudobné videá a reklamy, no i na samotný hudobný kanál MTV (ktorý v súčasnosti nemôže ani vystáť). Angerova tvorba mala vplyv na tvorbu slávnych režisérov, ako napríklad Martin Scorsese (výber populárnej hudby – Goodfellas a obrazy – Kundun) či David Lynch (perverznosť – Modrý zamat). Bez ľudí ako Kenneth Anger by sme nemali pop médiá, ako ich v súčasnosti poznáme. Kenneth Anger sa narodil 3. 2. 1930 v Santa Monica v Kalifornii, USA. Do filmu vstúpil pod vplyvom dvoch okolností – jeho stará mama pracovala ako hollywoodska kostymérka a v tom istom období vyhral konkurz na hereckú rolu podhodeného dieťaťa vo filme Sen noci svätojánskej. Transfigurácia a transformácia materiálov, ktoré neustále skúma, hrajú v jeho tvorbe výraznú rolu. V neskorej puberte Anger zavrhuje kresťanstvo, svoju rodinu (mení si meno z Anglemyer na Anger), začína zbierať hollywoodske fotografie a príbehy a robiť prvé vlastné filmy. Na strednej škole sa zoznamuje s tvorbou Aleistera Crowleyho, ktorý sa stáva jednou z najvýraznejších osobností, s obrovským vplyvom na jeho život a prácu. Aleister Crowley bol jedným z anglických majstrov okultizmu, autor filozofie magick. Magick bol termín zadefinovaný Crowleym, ktorý odlišuje skutočnú vedu o mágii od rôznych cirkusových trikov. Magick podľa výkladového slovníka znamená akciu, ktorá spôsobuje zmenu, čiže napríklad aj akýkoľvek stimul na prepnutie televízneho kanálu spadá do tejto kategórie. „K“ na konci slova je cielené – k je jedenáste písmeno v abecede a v numerológii číslo 11 reprezentuje skrývané energie. Anger sa považoval za Crowleyho učeníka a jeho obrazy a ideológiu často vo svojich filmoch používa. Angerovým prvým významnejším filmom bol film Ohňostroj (Fireworsks, 1947), ktorý natočil ako 17-ročný. Natočil ho v rodičovskom dome za tri dni, keď boli rodičia na pohrebe príbuzného, a zahral si v ňom hlavnú postavu snívajúceho. Film je snom, ktorý začína krásnou, modrým filtrom zahalenou nocou, a pomaly nás vtiahne do neočakávane silnej a rušivej atmosféry nočnej mory. Sám autor obsah filmu opísal ako jeho vlastné vnímanie násilia a mužnosti, ako demýtizáciu (ďalšia častá téma jeho filmov) amerického námorníka, ktorý bol pre Ameriku sex symbolom a zároveň symbolom nehostinnosti a strachu. Film sa preslávil prekvapujúco násilnými a grafickými obrazmi zneužitia mladého snílka skupinou námorníkov. Intímne túžby mladého, homosexuála á la Andalúzsky pes od dua Bunuel – Dalí. Asi tak by sa dal opísať tento 15-minútový film. Ohňostroj aj ostatné krátke filmy Kennetha Angera majú veľa spoločných čŕt. Sú to krátkometrážne filmy, plné predstavivosti, symbolov okultizmu, bez dialógu, sú akoby návratom k nemému filmu, no za používania techník, ktoré predbehli svoju dobu. Jean Cocteau bol filmom unesený a promptne pozval Angera do Francúzska, kde sa stal miláčikom európskej avantgardy, ľudí ako John Paul Getty a Frederico Fellini. Ďalší film „Made by Anger“ (tak uvádza svoje filmy) bol Hnedočervený moment (Puce Moment, 1949), v ktorom sa s divákom delí o svoju verziu Hollywoodu, ktorý podľa neho už prestal existovať, názor a vízia určite výrazne ovplyvnená vnímaním Hollywoodu cez skúsenosti a príbehy starej mamy. Film mal byť iba fragmentom k stredometrážnemu filmu Puce Woman, ktorý sa však nikdy nezrealizoval. V príjemných teplých farbách sa na obrazovke striedajú nádherné, elegantné šaty, spomedzi ktorých si vyberá hollywoodska hviezda, aby mohla ísť na prechádzku so svojimi psíkmi. Je to jeden z najpríjemnejších a vizuálne najpríťažlivejších Angerových filmov. V roku 1950 sa Anger presťahoval do Paríža a do roka sa pokúsil o samovraždu. Zároveň pracoval na filme Zajacov mesiac (Rabbit’s moon, 1950), ktorý vznikal v období hlbokej depresie. Zajacov mesiac je sedem minút dlhý príbeh odohrávajúci sa v čarovnom lese, hovorí o nedosiahnuteľnom mesiaci a mieša sa v ňom Commedia Dell’Arte s japonskou mytológiou. Film bol dokončený až v roku 1970, keď k nemu Anger pridal aj hudbu. Svoj ďalší film Eaux D’Artifice, 1953 zasadil do malebného Talianska, kde do hudby Vivaldiho Štyroch ročných období umiestnil obrazy barokovej dámy, ktorá sa vnára do a vynára z rímskej fontány Tivoli, až s ňou splynie. Týmto krátkym filmom sa uzaviera éra relatívne príjemných experimentálnych filmov a vstupujeme do tvorby (aspoň pre mňa) trošku ťažšie stráviteľnej. V roku 1954 prichádza Anger s 38-minútovým filmom Otvorenie dómu slasti (Inauguration of the Pleasure Dome, 1954). Anger v ňom vychádza z Crowleyho dramatických rituálov, kde si ľudí, ktorí sú súčasťou kultu, na seba berú identitu bohov a bohýň. Je to ako príbeh prípravy na maškarný bál, len so štipkou magick, tajomna a okultizmu. Mňa týmto filmom nepresvedčil. Napriek tomu, že sa považujem za intenzívneho nadšenca experimentálnych filmových kúskov, v prípade Otvorenia dómu slasti som sa úplne strácala v deji. Možno len Crowleyho magick nerozumiem, no vizuálne ma určite potešil veľmi zaujímavými obrazmi. Naopak, ďalšie tri Angerove filmy vo mne zanechali veľmi dobrý dojem. Povstanie škorpióna (Scorpio Rising, 1963) je asi najslávnejší Angerov film. Práve tento film sa stal inšpiráciou pre množstvo režisérov a tvorcov po celom svete. Postavy motorkárov bezmenného gangu (ako vystrihnutých z baru U modrej ustrice) a mystifikované, idealizované hollywoodske hviezdy spája cez veselé tóny populárnych piesní rokov 50-tych a 60-tych. Angerovo využitie hudby je nevtieravo, zato trefne ironické. Hneď po svojej premiére spustil film lavínu škandálov a súdnych sporov – či už to bol krátky detailný záber na mužskú nahotu alebo dehonestácia svastiky, z ktorej ho obvinila strana Americkej strany nacistov – dôvodov bolo dostatok. Kustom Kar Komandos, 1965 je Angerovou interpretáciou posadnutosti mladých amerických mužov po vytúnovaných autách. Zámena písmena „k“ za „c“ je, samozrejme, zámerná (KKK je skratka nevábne slávneho Ku-Klux-Klanu). Ako skupina mladíkov s fetišom túnovaného auta, tak i skupina mužov v KKK pre Angera reprezentuje súdržnú mužnosť, nadradenosť, militantnosť, vytrénovanosť, disciplínu a ako celok reprezentuje násilie, v Angerovom ponímaní, samozrejme, s homose-xuálnym a sadomasochistickým nádychom. Ander pôvodne plánoval natočiť osemdielny seriál na túto tému a Kustom Kar Kommandos natočil s cieľom získať potrebné finančné zdroje na ostatné časti. Ďalšie peniaze sa mu však zohnať nepodarilo a na projekt ako taký Anger zanevrel. Vzkriesenie démonického brata (Invocation of My Demon Brother, 1969) je ďalšou poctou Aleisterovi Crowleymu. Film začal točiť v roku 1967 ako film Povstanie Lucifera. Natočený filmový materiál, ako aj kameru s príslušenstvom mu však ukradol Bobby BeauSoleil, ktorý mal pre film Povstanie Lucifera robiť hudbu. Bobby bol krátko nato odsúdený za vraždu a za prepojenie s Charlesom Mansonom a Mansonovskými vraždami. Angera to dostalo do hlbokej depresie a filmárine takmer otočil chrbát. Neskôr sa však presťahoval do Londýna a stretol sa s Mickom Jaggerom a Rolling Stones. V tomto čase už Anger strihal dve verzie filmu Povstanie Lucifera. Jedna z nich sa stala Vzkriesením démonického brata. Mick Jagger urobil k filmu soundtrack. Vzkriesenie démonického brata nemá viac ako 11 minút. Je to film robený s absolútnou precíznosťou, kde bola každá snímka vybraná s jasným záberom. Sú v ňom scény, či skôr obrazy, ktoré netrvajú dlhšie ako 2 snímky. Niektoré z obrazov boli neskôr samostatne vystavované ako fotografie. Je to Angerov najintenzívnejší film, ktorý asi najviac rozhádže vaše vnútro. Jednotlivé obrazy vrážajú jeden do druhého cez rôznorodé literárne prepojenia. Je to hypnotizujúca zmes hudby a obrazu, od ktorej neviete odtrhnúť oči. Film Povstanie Lucifera (Lucifer Rising, 1980) bol dokončený až o 13 rokov a trvá 45 minút. Je to Angerov najdlhší film s najkomplikovanejšou štruktúrou a výpravou natáčaný na rôznych historických lokalitách ako Egypt, Anglicko, Nemecko. Hudbu nakoniec predsa len urobil Bobby BeauSoleil z väzenia a soundtrack k filmu Povstanie Lucifera sa tak stal prvým soundtrackom natočeným vo väzenskej cele. Na mňa tento film pôsobil rovnako ako Otvorenie dómu slasti a jednoznačnou jednotkou sa stalo Vzkriesenie démonického brata. Okrem filmovej tvorby sa Anger preslávil knižnou tvorbou. Keďže vyrástol a žil v Hollywoode a svojím životným štýlom a tvorbou ani zďaleka nezapadal do hollywoodskeho mainstreamu, vôbec ma neprekvapilo zistenie, že je autorom kníh Hollywood Babylon I a II. Obe knihy sú plné pikošiek, odhaľovania tajných skutočností o hollywoodskych hviezdach, na ktorých sa Anger zabával. Prvý Babylon vyšiel v roku 1959 vo Francúzsku. Anglický svet sa dočkal prvej publikácie Babylonu až v roku 1975 a kniha sa stala okamžitou senzáciou. Prostredie, do ktorého kniha vyšla, nemohlo byť ideálnejšie. V čase tesne po slávnej afére Watergate bol svet viac ako pripravený rozdrviť klasické americké ikony a hollywoodsky štúdiový systém. Angerovi sa podarilo knihou otvoriť Pandorinu skrinku. Hollywood Babylon II vychádza v roku 1984 a na takmer 300 stranách si Anger vylial zlosť a poohováral Hollywood z každej strany. Šepká sa, že existuje vydavateľstvo, ktorému na poličke sedí kniha Hollywood Babylon III. Vraj tam sedí už rok a vydavateľstvo sa bojí knihu v súčasnej forme vydať, aby sa vyhlo lavíne súdnych sporov, ktoré by určite spôsobila. Slovami samotného autora, „už viac neskrývam svoj odpor k Hollywoodu, už sa na ňom ani nezabávam. Mnohé z hviezd, ktoré som spomínal v prvých dvoch knihách, som mal skutočne rád. V súčasnom Hollywoode sú mi úplne všetci ukradnutí, tak si užívam to, že si na nich môžem vyliať svoju nenávisť.“ Pikantné pripomienky v knihe sú adresované napríklad hviezdam ako Julianne Moore, Meryl Streep, Johhny Depp, Jack Nicholson, Julia Roberts, Nicolas Cage či Tom Cruise. Anger napáda aj kult scientológov. Súdny spor s touto skupinou by mohol mať pre vydavateľstvo veľmi nepríjemné dôsledky, preto je budúcnosť tejto knihy viac menej vo hviezdach. V súčasnosti je Anger ako karikatúra starého nevrlého a zatrpknutého chlapa, ktorý s bázňou spomína na krásno toho, v čom vyrástol, a nevie pochopiť nezmysly modernej doby. Nechodí viac do kina, lebo podľa vlastných slov – „nedokážem vystáť pocit prehry.“ Nepozerá televízor, lebo podľa vlastných slov je televízia „upírom, ktorý požiera čas.“ Ostáva tak trochu aj tragickou postavou, umelcom, ktorého vplyv na hlavný prúd je neodškriepiteľný a rozsiahly, no bez toho, že by sa mu za to dostalo akéhokoľvek uznania. Tento profil by som rada ukončila citátom, ktorý som našla v jednom z rozhovorov, ktoré urobil v poslednej dobe a ktorý jeho osobnosť absolútne sumarizuje: „Vždy som bol samotár. Doma si najradšej naladím rádio BBC World Service,“ hovorí Anger. „Nie som schopný snívať, no aspoň takto môžem načúvať nočným morám sveta.“