Utajované informácie o sociálnej situácii
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny opäť predložilo jednu zbytočnú správu. Ide v nej o sociálnu situáciu na Slovensku v minulom roku, ale okrem množstva štatistických údajov sa z nej dozviete len máločo. Chýba jej najmä hlbšia analýza stavu a trendov a z nej vyplývajúce odporúčania pre vládnu politiku. Od nástupu Ľ. Kaníka je zrejmé, že kľúčový „výročný“ dokument považuje ministerstvo len za formalitu a usiluje sa viac schovať ako ukázať. Príkladom zbytočnosti je uvádzanie základných makroekonomických údajov podľa jednotlivých mesiacov a dokonca aj štvrťrokov. Tieto údaje obsahujú aj iné vládne správy a sú dostupné aj zo zdrojov ministerstva financií, národnej banky alebo štatistického úradu. Zahlcovanie správy desiatkami strán nezmyselne podrobnými údajmi akoby malo u čitateľa vzbudiť dojem komplexnosti, hoci v skutočnosti je to len zavádzanie a užitočnejšie by bolo analyzovanie aspoň niektorých údajov a najmä ich uvádzanie v súvislostiach. Rodiny míňali iba o trochu viac Bez komentára napríklad ostal jeden mimoriadne zaujímavý makroekonomický údaj. Zdá sa, že väčšina ľudí sa na Slovensku už nemá tak dobre, ako to doteraz „prezrádzali“ aj vládne štatistiky. Hoci reálny HDP stúpol oproti roku 2004 o úctyhodných 6,1 percenta a reálne mzdy dokonca o 6,3 percenta, konečná spotreba domácností stúpla v reálnom vyjadrení len o 1,7 percenta. Vzhľadom na známe rozloženie miezd sa teda ukazuje, že veľkej skupine Slovákov reálnej príjmy nestúpli a dokonca boli nútení svoju spotrebu vlani obmedzovať. V tejto súvislosti je zarážajúce, že správa, ktorá má podľa názvu hovoriť o sociálnej situácii, uvádza množstvo makroekonomických údajov, ale chýbajú v nej konkrétne údaje o príjmoch a výdavkoch obyvateľstva, ktoré by umožnili plastickejšie a vernejšie hodnotiť, v akej situácii sa rodiny u nás nachádzajú. Pozitívne možno hodnotiť mierny pokles nezamestnanosti, nie je však jasné, či nástup do práce znamenal pre všetkých ľudí aj viditeľné zlepšenie príjmovej situácie. Zaujímavým faktom je nárast počtu obyvateľov SR na 5 389-tisíc, no živonarodených detí bolo len o tisíc viac než zomrelých. Zaujímavým faktom je nárast počtu obyvateľov SR na 5 389--tisíc, no živonarodených detí bolo len o tisíc viac než zomrelých. Vytváranie priaznivých predpokladov pre mladých ľudí, aby sa nebáli vytvárať plnohodnotné rodiny, je zjavne stále veľmi aktuálnou výzvou, na ktorú nedokázala odchádzajúca Dzurindova vláda adekvátne reagovať. Zostáva to ako nesplnená úloha pre ďalší kabinet. Na druhej strane sa ukazuje, že demografická kríza nie je takým strašiakom, ako sa nám to pravicoví politici pokúšajú nahovoriť, keď obhajujú tzv. dôchodkovú reformu. Pomerne vysoká zostáva rozvodovosť (11 600), ale aj počet tehotenstiev, ktoré sú ukončené potratmi (19 300, čiže vyše štvrtina zo všetkých ukončených tehotenstiev). Tento moment by si určite zaslúžil hlbšiu analýzu, lebo je pravdepodobné, že veľa žien sa pre interrupciu rozhoduje pod tlakom svojej, resp. partnerovej sociálnej situácie. Nič viac ako „suchý“ údaj však v správe nenájdete. Opisy vývoja jednotlivých javov a ukazovateľov, ktoré správa obsahuje, sú veľmi málo na dokument, ktorý je určený pre politikov na najvyššej úrovni v krajine, kde sa sociálna situácia stala jedinou skutočnou predvolebnou témou. Správa však neuvádza rôzne väzby a vzťahy medzi ukazovateľmi. Dôchodok – ani polovica z platu Z pracujúcich bolo takmer 72-tisíc podnikateľov so zamestnancami a 206-tisíc tzv. malých podnikateľov bez zamestnancov. Fakt, že z celkového počtu zamestnaných ľudí 56,5 percenta pracovalo v sektore služieb, nasvedčuje, že sa z tohto hľadiska naša ekonomika približuje vyspelým. Opäť by sa zásadnejšia analýza žiadala pri informáciách o raste miezd. Správa iba konštatuje, že platy rástli rýchlejšie než produktivita práce, čo je však mimoriadne dôležité z hľadiska odhadov budúceho vývoja. Oprávnene možno očakávať, že najmä po voľbách (nielen vo verejnom sektore rast miezd koncom minulého a v tomto roku súvisel s voľbami) sa rast platov zastaví alebo výrazne spomalí, lebo dlhodobo ekonomika takýto trend neunesie. Žiaľ, i ďalšie skutočnosti a pohľady na mzdy sa v správe len konštatujú. Niet v nej ani pokusu o ich analýzu a kritické hodnotenie. Presun záťaže financovania krátkej práceneschopnosti priamo na zamestnávateľa a z toho vyplývajúce zvýšenie tlaku zamestnávateľov na pracovníkov sa prejavilo v ďalšom poklese štatistickej práceneschopnosti na 3,3 percenta. Odborníci upozorňujú, že to neznamená, že sú ľudia zdravší, ale skôr si zvykli chodiť do práce aj pri ľahších ochoreniach, lebo rýchlo by o ňu mohli prísť. Správa zároveň potvrdzuje pokračujúci prepad výšky dôchodkov oproti mzdám. Na Slovensku máme takmer jeden a pol milióna dôchodcov, z nich 63,5 percenta starobných. Ich priemerný dôchodok dosiahol 7 713 korún, čo je len 44,7 percenta priemernej mesačnej mzdy. Už 1 115-tisíc ľudí uverilo, že z tejto biedy ich v budúcnosti vytrhnú dôchodkové úspory a na účty vo ôsmich dôchodkových správcovských spoločnostiach pribudlo vlani 9 miliárd korún! Päť doplnkových dôchodkových poisťovní s 693 000 poistencami obhospodarovalo koncom roka 2005 18 miliárd. Nezamestnaní nevedia zohnať prácu Správa ukazuje, prečo sú ľudia odkázaní na dávky sociálnej pomoci najchudobnejší. Od septembra dostáva jednotlivec na mesiac 1 560 korún, dvojica s vyše štyrmi deťmi 4 950 korún. Takto biedne žilo vlani priemerne 374-tisíc ľudí. Spolu s príspevkami k dávkam dostávali mesačne v priemere 3 346 korún, čo sú len necelé tri štvrtiny z oficiálneho životného minima (4-580 korún). Oproti minimálnej mzde 1. stupňa (6 900 korún) je to dokonca len 48,5 percenta. Lenže tieto porovnania správa neobsahuje, sú doplnené len do tohto článku. Pritom práve tieto porovnania dokazujú, že dávky sociálnej pomoci nestačia ani na minimálne prežitie v situácii, na ktorú sú určené. Ich výška vôbec nepôsobí motivujúco, lebo neumožňuje dôstojné prežitie krízových situácií, do ktorých sa väčšinou ľudia nedostávajú vlastnou vinou. Takto koncipovaný systém dávok sociálnej pomoci nepôsobí spolu s opatreniami na podporu zamestnanosti ako odrazový mostík, ale ľudí skôr ponižuje a keď ich situácia trvá dlhšie, berie im silu sa z nej dostať. Okrem toho je zjavné, že rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami – dokonca aj medzi dávkami a životným minimom – je už dosť veľký na to, aby ľudí motivoval pracovať. Ak ich napriek tomu poberá 176-tisíc ľudí, určite to nebudú len povaľači a lenivci, ktorým sa za žiadnych okolností nechce robiť. Keďže podnikatelia so zvyšovaním minimálnej mzdy nesúhlasia, zväčšovanie tohto rozdielu by bolo možné len ďalším znižovaním dávok pod úroveň umožňujúcu fyzické prežitie. Dostať nezamestnaných do práce však vo väčšine prípadov nemožno zmenami v dávkach sociálnej pomoci. Týmto ľuďom jednoducho treba ponúknuť zvyšovanie kvalifikácie, prácu, ktorá jej zodpovedá, ale predovšetkým zaplatenú tak, že im umožní slušne žiť. Rozširovanie pracovných miest s nízkymi mzdami problém nezamestnanosti, ale ani nedostatku zdrojov na aktívnu sociálnu politiku nevyrieši. Fakt, že sa vládna správa analýze a porovnaniam v tejto časti vôbec nevenuje, vyzerá ako zámer, lebo by sa ukázala neefektívnosť neoliberálnych metód Dzurindovej vlády. Ing. Michal Majtán, PhD. je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku
