EÚ verzus energetickí giganti

Minulý týždeň sa Európska komisia rozhodla vypáliť prvú salvu v bitke o prelomenie oligopolu na trhu s energiou – jej úradníci náhle navštívili úrady 20 európskych energetických spoločností a zhabali im dokumenty, ktoré môžu pomôcť dokázať protikonkurenčné správanie sa firiem. Energetika patrí medzi sektory európskej ekonomiky, v ktorých je najsilnejšia oligopolná štruktúra – niekoľko veľkých firiem ovláda trh, stráži si svoje teritórium a nevykazuje žiadnu väčšiu snahu preniknúť na územie svojich konkurentov. Veľkí hráči pochopili, že spolupráca je účinnejšia ako konkurencia, a tak spolu dokážu zabrániť vstupu nových firiem na trh i prípadným snahám vlád o prísnejšiu reguláciu sektoru. Hoci sa Európska únia zaviazala liberalizovať trh s energiami, výsledky zatiaľ nie sú veľké. Teritóriá, ktoré si v Európe rozdelili bývalé národné veľké energetické firmy (v niektorých prípadoch to boli národné monopoly), zostali zatiaľ nedotknuté a „liberalizácia“ energetiky v nových členských krajinách zatiaľ viedla iba k tomu, že zo štátnych monopolov sa stali súkromné, prípadne ovládané zahraničným kapitálom. Minulý týždeň sa Európska komisia rozhodla prejsť od slov k činom a uplatniť svoje právomoci strážcu konkurenčného prostredia na vnútornom trhu. Počas jedného dňa navštívili úradníci kancelárie 20 spoločností ako Eon, RWE, Gaz de France, Distrigas či OMV AG v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Rakúsku, Belgicku a Maďarsku. Cieľom bolo nájsť dokumenty, ktoré by potvrdzovali podozrenia, že títo hospodárski giganti zabraňujú iným hráčom vstúpiť na trh, ktorý si vzájomne rozdelili. V tomto konflikte ide o veľa. Energetické spoločnosti chránené kartelovou dohodou pred konkurenčným tlakom si s rastúcimi cenami energie pripisujú obrovské zisky – dopyt po energii je silne nepružný, čo znamená, že veľké zvýšenie jej ceny nepovedie automaticky a rýchlo k poklesu spotreby. Ak by však Komisia prišla na to, že firmy využívali protikonkurenčné praktiky, hrozí im pokuta až do výšky 10 percent ročného obratu. Naviac by sa zvýšil tlak na rozpustenie pohodlného energetického monopolu. Pokiaľ doteraz riešila Komisia najmä problém zlučovania firiem v strachu z prílišnej koncentrácie. Ako rovnako nebezpečné sa však ukazujú neformálne dohody vytvárajúce energetický oligopol. No ak sa aj Komisii podarí vyhrať a vynútiť si liberalizáciu energetiky, stále nevyrieši podstatný problém – že energetický sektor je príliš významný na to, aby sme reguláciu jeho fungovania mohli prenechať na „neviditeľnú ruku trhu“ – tá nedokáže zabrániť oligopolom zneužívať postavenie, nedokáže zabezpečiť ochranu životného prostredia, zrýchlenie prechodu na alternatívne zdroje ani integráciu sociálnych aspektov do tvorby cien či výstavby infraštruktúry. Autor je spolupracovník Slova