Nejasné zázemie Rádia Maryja
Rádio Maryja vzniklo začiatkom 90. rokov ako katolícka náboženská rozhlasová stanica, ktorej oficiálnym zriaďovateľom je rehoľný rád redemptoristov. Od roku 1994 vysiela na celom území Poľska. Veľmi rýchlo sa stala politickým fenoménom, pretože jej riaditeľ, rehoľný kňaz Tadeusz Rydzyk, aktívne zasahoval do politického diania. V roku 1995 podporovala v prezidentských voľbách kandidatúru Lecha Wałęsu proti postkomunistovi Aleksandrovi Kwaśniewskému, o päť rokov neskôr zas lídra Solidarity Mariana Krzaklewského. V parlamentných voľbách podporovala pravicové sily, napr. v roku 1997 sa na jej odporúčanie dostalo do Sejmu približne 30 poslancov, ktorí kandidovali za blok Volebnej akcie Solidarita (AWS). „Otec Rydzyk“ bol považovaný za iniciátora a faktického lídra Ligy poľských rodín, ktorá zaznamenala nečakaný úspech vo voľbách do Sejmu v roku 2001 práve vďaka podpore tejto rozhlasovej stanice. Vzťahy Rydzyka a LPR však postupne ochladli, keď sa tento spočiatku nesúrodý blok klerikálno-nacionalistických zoskupení začal transformovať na centralizovanú stranu, ktorej mladý líder Roman Giertych začal zatláčať do úzadia dovtedajšie politické autority a profilovať sa ako samostatný a charizmatický politik. Koalícia Rádia Maryja Z Rádia Maryja sa postupne vyvinul silný mediálny holding. Tadeuszovi Rydzykovi sa ako schopnému manažérovi podarilo vybudovať okolo tejto rozhlasovej stanice so sídlom v Toruni sieť vzdelávacích zariadení a kombináciou úspešného manažmentu a politického tlaku získal licenciu na celoštátny televízny kanál TV Trwam. V rámci holdingu vydáva aj radikálne pravicové noviny Nasz Dziennik. Skutočným vstupom do veľkej politiky a úspechom, ktorý si Rádio Maryja privlastnilo, však bolo zvolenie Lecha Kaczyńského za hlavu štátu v druhom kole prezidentských volieb, kde svoju úlohu nepochybne zohralo aj odporúčanie tejto rozhlasovej stanice. Po neúspechu koaličných rokovaní s Občianskou platformou sa práve T. Rydzyk stal sprostredkovateľom a patrónom rokovaní PiS so Sebaobranou, LPR a rozpadávajúcou sa agrárnou Poľskou ľudovou stranou. Výsledkom týchto rokovaní bolo, že menšinová vláda K. Marcinkiewicza získala v Sejme podporu menších pravicových strán. V rozpore s poľskými zvyklosťami bola príslušná dohoda podpísaná za prítomnosti T. Rydzyka, pričom na akte sa mohli zúčastniť iba tzv. katolícke médiá. Pripustené neboli ani verejnoprávna televízia a rozhlas. V skutočnosti však zostali prítomné iba médiá z holdingu T. Rydzyka, resp. médiá, ktoré sú s ním spriaznené ideologicky. Rokovaciu sálu na protest proti podobnému postupu opustili nielen „nekatolícke“ médiá, ale aj zástupcovia liberálnych katolíckych tlačových orgánov, napr. krakovského Tygodnika Powszechného či Katolíckej informačnej agentúry. Aj preto sa o súčasnej koalícii hovorí ako o „koalícii Rádia Maryja.“ Radikálne pravicové názory V rozhlasovom vysielaní odznievali časté antisemitské výroky, silný vplyv v nej získala extrémna pravica. Okrem silnej antikomunistickej a antiliberálnej rétoriky boli pre Rádio Maryja príznačné negatívne postoje k vstupu Poľska do EÚ. Svoj názor rozhlasová stanica zmenila až po tom, keď pápež Ján Pavol II. rozšírenie únie oficiálne podporil a po silnom tlaku zo strany Vatikánu, ktorému podobné integristické sily v cirkvi spôsobujú nemalé problémy. Vysielanie podobnej rozhlasovej stanice Radio Maria International v Bavorsku bola nútená cirkevná hierarchia v 80. rokoch ukončiť, pretože malo podľa nich schizmatický charakter. Podobne aj Radio Maryja rozdeľuje katolícku cirkev v Poľsku. Tamojší episkopát nie je v názoroch na jeho pôsobenie jednotný. Už v roku 1997 poľský kardinál Józef Glemp v liste Rydzykovi vyslovil znepokojenie z narastajúcej politizácie rozhlasovej stanice. Varoval ho, že si nemôže vyžadovať privilégiá a stáť nad zákonom. Po ďalšom škandále v roku 2002 poľská katolícka hierarchia k pôsobeniu Radia Maryja ešte stanovisko nezaujala, tlak na obmedzenie jeho zasahovania do politiky začala vyvíjať až v apríli 2006. Dôvodom bol nezvyčajne ostrý list apoštolského nuncia arcibiskupa Józefa Kowalczyka z 3. 4. 2006, adresovaný predsedovi konferencie biskupov arcibiskupovi Józefovi Michalikovi a provinciálovi rádu redemptoristov Zdzislawovi Kafkovi, ktorý odsúdil politickú angažovanosť tejto rozhlasovej stanice. List bol formulovaný ako „vážne varovanie.“ Po takomto ostrom vyjadrení poľskí biskupi zostavili programovú radu, ktorej úlohou je kontrolovať obsah tých relácií, ktoré vyvolávajú najväčšie kontroverzie. Euroskepticizmus, ale najmä xenofóbia poľskej klerikálno-nacionalistickej pravice je zároveň sprevádzaná hlásením sa k dedičstvu Romana Dmowského aj v oblasti východnej politiky. Práve Nasz Dziennik v minulosti propagoval potrebu poľsko-ruského spojenectva ako alternatívy členstva v NATO a EÚ. Predstavitelia LPR odmietali ukrajinskú „oranžovú revolúciu,“ ešte predtým sa vyslovovali proti prijímaniu bieloruských študentov prenasledovaných vo vlasti za svoje politické názory na poľské vysoké školy. Škandály Činnosť Rádia Maryja bola v minulosti, ale aj v súčasnosti sprevádzaná viacerými finančnými škandálmi. Jednou z nich je predmetom vyšetrovania napr. zbierka, ktorú Rádio Maryja iniciovalo v roku 1997 na záchranu Gdanskej lodenice, kde sa v roku 1980 zrodilo nezávislé odborové hnutie Solidarita. Postkomunistická vláda sa rozhodla lodenicu uzavrieť. Okrem politických dôvodov ju viedli k tomu aj dôvody ekonomického charakteru, pretože poľské lodiarstvo podobne ako v celej Európe zápasí o prežitie. Toto rozhodnutie sa jej vypomstilo, lebo prispelo k volebnej porážke postkomunistov. T. Rydzyk využil situáciu, inicioval rozsiahlu verejnú zbierku, aby vďaka nej Rádio Maryja mohlo lodenicu kúpiť. Získané financie však lodiari neuvideli, pravdepodobne o ne rádio prišlo pri obchodovaní na burze. Pritom peniaze malo rádio v roku 1999 zveriť štetínskej stavebnej firme Espebepe. Hoci jeho zástupcovia kontrolovali 30 percent akcií spoločnosti, firma bola v skutočnosti prepojená na štetínskych predstaviteľov postkomunistickej SLD. Veľkým prekvapením prezidentskej kampane bolo, keď jeden z hlavných sponzorov Rádia Maryja – uruguajský milionár poľského pôvodu Jan Kobylański – vyzval pred prvým kolom prezidentských volieb LPR a ľudovcov, aby podporili práve kandidatúru Andrzeja Leppera. Kobylański po emigrácii po roku 1945 spolupracoval s režimom paraguajského diktátora Alfreda Stroessnera, za čo získal kontrolu nad obchodom s poštovými známkami v tejto krajine. Neskôr v 50. rokoch musel čeliť podozreniam, že je sovietsky agent. Paraguajské úrady naňho upozornili rakúski diplomati. Kobylański je podozrievaný, že spolu so svojím otcom počas druhej svetovej vojny vydal gestapu ukrývajúcu sa židovskú rodinu. Článok je súčasťou širšieho textu uverejneného na stránkach Spoločnosti pre strednú a východnú Európu www.ssve.sk Autor je politológ
