Viktor Fischl bol vlastne aj Slovák
Svoju deväťdesiatku prišiel Viktor Fischl pred necelými štyrmi rokmi osláviť s manželkou z ďalekého Izraela aj na Slovensko. Nie neoprávnene, s našou krajinou ho totiž zväzovali rodinné korene a školské roky. Vtedy mu Múzeum židovskej kultúry v Bratislave udelilo najvyššie vyznamenanie – Medailu Chatama Sofera. Redakcia Slova bola pritom, keď spomínal na slovenských spisovateľov, politikov a diplomatov, na spoluprácu s Vladimírom Clementisom, ktorého si veľmi vážil, či na básnika Thea Florina, s ktorým pôsobil cez vojnu v londýnskej emigrácii a potom na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Hoci sa Fischl narodil v Hradci Králové (30. júna 1912), jeho matka pochádzala zo Záhoria (otec zo susedného Hodonína). Do školy chodil v Trnave a Kežmarku. Právo a sociológiu však už vyštudoval v Prahe, kde v časopisoch publikoval prvé lyrické básne. V roku 1933 debutoval zbierkou Jar. Neskôr mu vyšli Kniha nocí, Hebrejské melódie, Európske žalmy, Lyrický zápisník, Anglické sonety a ďalšie. Po okupácii Čiech a Moravy hitlerovskými vojskami odišiel do Veľkej Británie. Keď nacisti vypálili Lidice, vytvoril jednu zo svojich najpôsobivejších poém Mŕtva dedina. V Londýne sa spoznal s Janom Masarykom, ktorý sa stal jeho celoživotným vzorom, až do jeho smrti pracoval uňho ako osobný tajomník. Po vojne napísal svoj prvý román Pieseň o ľútosti. Priatelil sa aj s viacerými významnými českými literátmi Františkom Halasom, Jaroslavom Seifertom, Františkom Langerom, Eduardom Goldstückerom, či s americkým prozaikom a básnikom Williamom Saroyanom. Po februári 1948 vstúpil pod novým menom Avigdor Dagan do diplomatických služieb štátu Izraela, kde pôsobil 35 rokov, aj ako veľvyslanec vo viacerých európskych a ázijských krajinách. Po odchode do dôchodku sa ďalej venoval najmä spisovateľskej tvorbe. Celkovo mu vyšlo vyše 35 kníh. Aj pre Slovákov sú veľmi zaujímavé Rozhovory s Janom Masarykom. Medzi najznámejšie patrí Kohútí spev, Figorova zlatá svadba, Jeruzalemské poviedky, Hodinár z Uličky zverokruhu, Hracie hodiny, Kafka v Jeruzaleme, Dvorní šašovia, v ktorých čerpal aj z rozprávania svojho mladšieho brata Pavla, ktorý ako jediný z jeho príbuzných prežil peklo Osvienčima. Keď Viktor Fischl zavítal do Bratislavy, ako vyrovnaný, životom preskúšaný muž otvorene hovoril, že sa prišiel so Slovenskom rozlúčiť. Napriek tomu sršal z neho optimizmus, sila, ktorá každého presviedčala, že spisovateľské pero ešte nezavesil na klinec. Prežil ďalšie štyri tvorivé roky. Nemali by sme naňho zabúdať. Ani v encyklopédiách, ako je napríkladreprezentačná Beliana. Autor je publicista
