Voľby

V sobotu vraj bude moc opäť naša. V sobotu vraj budeme môcť povedať, komu veríme a kto nás naštval. V sobotu vraj budeme môcť rozhodnúť o tom, kam sa naša spoločnosť bude uberať nasledujúce štyri roky. V sobotu totiž budú voľby. A „voľby“ sú slovom, na ktoré politici reagujú citlivo. Vyvolávajú nutkanie k činnosti. Potrebu páčiť sa. Návaly (dobre zahranej) empatie. Napriek všetkému cynizmu, ktorý v nás slovenská politika vychovala, sú voľby vážnou vecou. Nedajú sa odbiť frázami. Neplatí, že „dávajú moc do rúk ľudu“, ani že „sú divadlom, ktoré o ničom nerozhoduje“. Voľby sú v prvom rade výberom z ponúkaného. Ak si neviem vybrať z dnešných strán a kandidátov, ako chcem zabezpečiť, aby bola ponuka o štyri roky lepšia? Nemožno vopred povedať, či je horšie nevoliť, alebo voliť zle. Je mnoho dôvodov na zmysluplné odmietnutie všetkých ponúkaných alternatív. Najhoršie je však rezignovať. A povýšený cynizmus si môžu dovoliť len tí, ktorí veria, že sa budú mať pri každej vláde rovnako dobre. Priznajme to otvorene. Patríme k ľuďom, ktorí si nemyslia, že u nás je všetko v poriadku. Sociálne nerovnosti, ničenie životného prostredia, nerešpektovanie ľudských práv v mene „ochrany tradičnej kultúry“, korupcia a klientelizmus... – to nie sú len „dočasné a nevyhnutné sprievodné znaky“ modernizácie slovenskej spoločnosti, ale konkrétne prejavy nesprávneho smeru, ktorým spoločnosť vedie politická reprezentácia. Počas posledných štyroch rokov bolo dôležité nastavovať zrkadlo sociálnym experimentom vlády uskutočňovaným s necitlivým technokratizmom i nezodpovedným amatérstvom. Rovnako bolo treba otvorene hovoriť o neschopnosti opozície poskytnúť životaschopnú alternatívu. To všetko vo viere, že potrebujeme zmenu. Sobota môže priniesť výmenu vládnej garnitúry, ešte vždy sa však bude musieť zmeniť aj politika. Netvrdíme, že vieme zaručiť, kto takúto zmenu môže priniesť. Nám i našim čitateľom je však jasné, kto ju neprinesie celkom určite. Je dôležité, ako sa v sobotu rozhodneme. Či uveríme, alebo len zatneme zuby, alebo nepôjdeme k urne vôbec. Musíme však vedieť, prečo sme sa tak rozhodli a čo má byť ďalej. Ak chceme zmenu, musíme zmenu žiadať. Nahlas. A nielen 17. júla.