Smrť, hladomor a sucho
V polovici apríla britský denník The Guardian informoval o varovaní britského vplyvného vedca Davida Kinga – ak vlády neprijmú okamžité opatrenia, svetová teplota sa môže kvôli klimatickým zmenám zvýšiť o tri percentá, čo bude mať katastrofálne následky na prírodu i človeka. Podľa Davida Kinga zapríčiní nárast globálnej teploty o tri stupne Celzia, spôsobený klimatickými zmenami, hladomor a sucho, ktoré ohrozia milióny životov. Ďalším následkom bude pokles úrody obilnín o 20 až 400 ton, čo spôsobí dodatočné ohrozenie asi 400 miliónov ľudí hladomorom. Ďalšie tri miliardy ľudí budú ohrozené záplavami, bez prístupu k zásobám čistej pitnej vody. Zanikne polovica svetových prírodných rezerv a pätina pobrežných oblastí. Len málo ekosystémov sa dokáže prispôsobiť takejto zmene teploty zodpovedajúcej úrovni oxidu uhličitého v atmosfére 550 častíc na milión (ppm). Európska únia prijala ako horný limit nárast o maximálne 2 stupne Celzia, čo zodpovedá 450 ppm oxidu uhličitého – tento cieľ však bude ťažké dodržať aj v samotných európskych krajinách. Obavy spôsobujú Spojené štáty, ktoré ako najväčší producent skleníkových plynov odmietajú prijať záväzné limity na ich znižovanie a spoliehajú sa na dobrovoľné ciele a technologický pokrok. Realitou je, že emisie naďalej rastú a aj pri výmene administratívy v Bielom dome bude ťažké zmeniť prístup americkej vlády. Dodatočné vrásky vyvoláva ekonomický rast v Číne či Indii. Priemyselný rozvoj a rozširovanie spotreby (napríklad zvýšenie využívanie osobnej automobilovej dopravy) môžu urýchliť príchod globálnej katastrofy. Platnosť Kjótskeho protokolu, nedokonalého, ale predsa len pokusu o zodpovednejší prístup ku klimatickej politike o niekoľko rokov vyprší. Na globálnej úrovni sa stále intenzívnejšie hovorí o „Kjóte 2“. Viaceré krajiny – medzi nimi najmä USA, Čína, Austrália či India – odmietajú myšlienku obnovenia Kjótskeho protokolu a presadzujú systém založený práve na dobrovoľne stanovených záväzkoch a podpore technologického pokroku. Súčasné skúsenosti však ukazujú, že aj ak sa takýmto spôsobom dosahuje zníženie objemu emisií na jednotku výroby, ich celkové množstvo naďalej rastie. A to katastrofálne klimatické zmeny nezastaví.
