Otec a dcéra

V polovici júna tohto roku dcéra prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva, Dariga, inak vplyvná politička, navrhla zjednotiť všetky proprezidentské sily krajiny do jednej politickej strany. Strany, ktorá podľa jej slov „nebude mať v najbližších 50 rokoch konkurenciu...“ Zatiaľ čo Slovania oslavovali sviatok vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, Stredná Ázia si žila svoj politický život. V hlavnom meste Kazachstanu sa tešili zo zjednotenia dvoch najväčších proprezidentských politických subjektov krajiny. Strany Otan (500-tisíc členov) a Asar (200-tisíc členov), na čele ktorej stojí otec prezident a predtým jeho dcéra. Štvrtého júla 2006 sa totiž rozhodnutím 19. zjazdu Otanu (Vlasť) v Astane s Asarom (Celým svetom) zjednotili do jediného subjektu. Asarovci zjazdovali v Alma Ate deň predtým. Tam ich vodkyňa vyhlásila: „Musíme sa zjednotiť, aby sme boli reálnou oporou nášmu lídrovi a prezidentovi, aby sme mohli zaistiť dôstojný život všetkým občanom Kazachstanu...“ Líder by mal (teoreticky) končiť na prezidentskom stolci v roku 2012 a nahradiť (teoreticky) by ho mohla jeho dcéra Dariga Nazarbajeva. Možno povedať, že otec politicky „zhltol“ svoju dcéru preto, lebo otec N. Nazarbajev zatiaľ nechce svoje vládnutie ohroziť žiadnou náhodou či žiadnym „keby“. Pritom radil dcére, ako propagandisticky zvládnuť zdôvodnenie zjednotenia: „Povedz asarovcom, poslali nás splniť konkrétnu bojovú úlohu. Splnili sme ju, a preto sa vraciame. Vraciame sa k otcovi...“ Nejde o politickú hyperkinézu Keď sa pokúsime prognózovať situáciu, potom možno predpokladať, že príklad dobrovoľného zjednotenia Asaru s Otanom budú nasledovať aj ostatné proprezidentské politické subjekty. Dnes je v Kazachstane registrovaných dvanásť politických strán, z ktorých sa deväť pasuje za provládne, čiže proprezidentské. Ostatné tri, ktoré možno charakterizovať ako opozičné, nemajú vplyv, médiá ich ignorujú a nemajú žiaden dosah na reálnu politiku prezidenta. Čoskoro – asi do konca prázdnin – sa s Otanom zjednotia napr. Ruchanijat, Demokratická, Občianska a Agrárne strany. Tieto počas prezidentských volieb spolu s Otanom a Asarom operovali v Ľudovej koalícii. Počet členov zjednoteného Otanu by tak mohol dosiahnuť jeden milión ľudí, čo je v krajine s asi 16 miliónmi obyvateľov a rozlohu 2 717 300 kilometrov štvorcových pomerne slušná skupina. Riaditeľ kazašskej Skupiny hodnotenia rizík Dosyl Satpajev si myslí: „Dcére nikto neberie stranu. Možno hovoriť o spojení byrokratického Otanu a energetického a kreatívneho Asaru. Inovovaná strana bude pracovať na nástupcu N. Nazarbajeva...“ V Kazachstane je však dosť vplyvných politikov, ktorí si myslia, že dcéra by to nemala byť. Teda žiadne spomenuté keby. Predovšetkým je to kvôli manželovi Rachatovi Alijevovi, ktorý sa ako šéf silových štruktúr krajiny namočil do mnohých politických škandálov. Dariga sa však môže, podobne ako v susednom Uzbekistane, so svojím manželom iritujúcim časť elít jednoducho rozviesť. Ale zatiaľ je to v Kazachstane tak. Olymp moci je pre Darigu vysoko ako Medeo nad Alma Atou a ďaleko ako civilizácia od Astany. Ešte niečo. Pokus politického experta o rozlíšenie byrokratizmu a kreativizmu nazna-čuje, že kazašský zjednocovací stranícko-politický proces má aj iné pozadie. Byrokracia sa cítila ohrozená ideami Asaru kloniacimi sa k liberalizmu, a preto ho bolo potrebné otcovsky umravniť. Zložitá kombinácia N. Nazarbajev sa pohybuje po tenkom ľade medzi Západom a Východom a aby izoloval strašidlo rôznych farebných revolúcií potulujúce sa po postsovietskom priestore, nevyhnutne potrebuje vnútornú oporu v konsolidovanej a serióznej politickej štruktúre. Tá ho istí aj pred možnými vplyvom partnerov zo Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorí by teoreticky mohli iniciovať nomenklatúrny prevrat v krajine. Reč je, samozrejme, o Rusku. To jediné a len za asistencie Uzbekistanu by bolo schopné tento scenár dotiahnuť do úspešného konca. Zjednocovanie Skepticky sa však k tejto nazarbajevovskej zjednocovacej schéme vyjadruje okrem analytikov v Moskve aj John Oedway, veľvyslanec USA v Kazachstane, demonštratívne zatiaľ sediaci v Alma Ate, a nie v Astane. Pritom Spojené štáty majú na N. Nazarbajeva svoju špeciálnu a dlhodobo účinnú páku – tzv. Kazachgate. Proces zjednocovania politických síl v krajine má všetky znaky možného pretavenia sa do vzniku jedinej monopolnej strany. Niečo podobné ako bola Komunistická strana Sovietskeho zväzu počas éry ZSSR. To si bývalý prvý tajomník Komunistickej strany Kazachstanu a dnešný večný prezident asi dobre pamätá. Nakoniec, straníckou farbou Asaru bola červená a rovnako červenú kravatu mal prezident, keď sa Asar zlúčil s Otanom. Z vysokej tribúny zjazdu vyhlasoval: „Fakticky sme pristúpili k formovaniu súčasného straníckeho systému so silnými a konkurencieschopnými stranami...“ Záujemcovia si oficiálny text vystúpenia N. Nazarbajeva môžu prečítať na www.nomad.su. Stojí to za to. Americký folkový spevák Cat Stevens kedysi dávno napísal krásnu baladu Otec a syn. Je o tom, ako prišiel čas na zmenu a žezlo po otcovi v živote preberá syn. Teraz by mu v Kazachstane asi neprešla cenzúrou. Možno ani Otec a dcéra, ale Otec a otec určite. Zatiaľ! Autor je spolupracovník týždenníka Slovo