DESAŤ NAJHORŠÍCH FIRIEM ROKU 2005

Organizácia Priatelia Zeme – CEPA vydala na svojich stránkach preklad článku sumarizujúceho výsledky ankety o „najhoršie firmy roku 2005“.
Počet zobrazení: 1107
9_najhorsie firmy-m.jpg

Organizácia Priatelia Zeme – CEPA vydala na svojich stránkach preklad článku sumarizujúceho výsledky ankety o „najhoršie firmy roku 2005“. Toto „ocenenie“ mohli získať korporácie za mimoriadne necitlivý prístup k právam zamestnancov či spotrebiteľov, ochrane životného prostredia či zdravia obyvateľov oblasti, v ktorej pôsobia. Zoznam zostavili Russell Mokhiber, vydavateľ washingtonského časopisu Corporate Crime Reporter, a Robert Weissman, vydavateľ washingtonského mesačníka Multinational Monitor. Výpočet aktivít, za ktoré získali firmy tento „titul“, niekedy pripomína praktiky niektorých spoločností pôsobiacich na Slovensku. Porovnajte si to sami: British Petroleum (BP): Po explózii rafinérie BP v Texase zhorelo v marci 15 zamestnancov a viac ako 170 bolo zranených. V štáte Texas išlo už o tretiu smrteľnú nehodu v prevádzkach firmy počas posledných štyroch rokov. Od roku 1990 sa v prevádzkach BP na území USA stalo viac ako 3 565 nehôd, čím sú podľa prieskumu Texaského výskumného tímu verejného záujmu (Texas Public Interest Research Group – TexPIRG) na prvom mieste v USA. Delphi: Steve Miller, výkonný riaditeľ firmy Dephi, doviedol svoju firmu v októbri do bankrotu s jasným zámerom zničiť sociálnu dohodu medzi odbormi združujúcimi pracovníkov v automobilovom priemysle USA a automobilovým priemyslom všeobecne. Navrhol znížiť hodinovú mzdu pracovníkov z 27 na 10 dolárov. Úplne bez hanby Miller a Delphi súčasne navrhli obrovské bonusy pre vedúcich pracovníkov spoločnosti. DuPont: Smrteľne nebezpečné chemikálie pochádzajúce z obalov s náterom na perfluoridovej báze a z iných súvisiacich výrobkov firmy DuPont sa dnes nachádzajú v krvi 95 percent obyvateľov Spojených štátov. Zástupcovia firmy vyhlasujú, že nevedia, ako sa tam chemikálie dostali. Ale Glenn Evers, bývalý technický expert spoločnosti, hovorí, že firma DuPont po desaťročia utajovala, že znečisťovala krv ľudí extrémne stabilnými chemikáliami z papierových obalov s povrchovým náterom odolným voči mastnote. (Celý článok na www.ewg.org.) V decembri Agentúra na ochranu životného prostredia USA uložila spoločnosti symbolickú pokutu 16,5 milióna dolárov. Lepšou správou je, že spomenutá agentúra a DuPont oznámili, že firma nebezpečné chemikálie do roku 2015 postupne prestane používať. Dovtedy bude krv veselo kontaminovaná ďalej. ExxonMobil: Aj napriek takmer absolútnemu konsenzu vedcov, že globálne otepľovanie je realitou napredujúcou rýchlejšie, než sme si pred pár rokmi mysleli, ExxonMobil stále tvrdí, že „vedecké dôkazy sú ešte stále neúplné“. Cynické, na zisk orientované, krátkodobé a sebecké záujmy tejto firmy tak majú väčšiu váhu ako na dôkazoch založené vedecké prognózy svetových klimatológov. Najziskovejší podnik na svete má na rozdiel od klimatológov veľkú politickú moc a dostatok skúseností s presadzovaním svojich názorov (detaily na ExposeExxon.org). Kým sa svet otepľuje, ExxonMobil dosahuje rekordné zisky – napr. viac ako 36 miliárd dolárov v roku 2005, čo je najvyšší zisk, aký kedy dosiahla jedna firma počas jediného roka. Ford: Továreň Ford Motor Company v New Jersey, kedysi najväčší výrobca áut v USA, uložila milióny litrov odpadových náterových hmôt do dnes obývanej oblasti. (Viac informácií v sérii článkov publikovaných v Bergen Record, pozri: www.toxiclegacy.com). Testy Bergen Record dokázali v kaloch stopy olova, arzénu a xylénov, pričom niektoré 100-násobne prekračovali limity povolené vládou. Reportéri Recordu objavili dokumenty, ktoré dokazujú, že výkonní manažéri firmy Fordu už pred 34 rokmi vedeli, že ich odpad kontaminoval rieku, ktorá napĺňa Wanaqueskú priehradu. Halliburton: Spoločnosť vytvorila efektívny model obchodovania s vládou Spojených štátov, fungujúci na hrane zákona. Konanie firmy nijak neovplyvňuje ani to, že boli znova a znova prichytení. Vo februári armáda USA súhlasila s vyplatením 2 miliárd dolárov firme KBR, pobočke spoločnosti Halliburton, za prácu, o ktorej nikto nemôže preukázať, že bola vykonaná. V marci firma Halliburton priznala, že ministerstvo spravodlivosti začalo trestné vyšetrovanie možných podvodov pri získavaní zahraničných kontraktov. V júni na vypočúvaní v Kongrese Bunnatine H. Greenhouse, toho času špecialista na zmluvy s Army Corps of Engineers, priznal: „Môžem bez zaváhania uviesť, že zneužívania v súvislosti so zmluvami poskytnutými KBR predstavujú najzjavnejšie a najhoršie zneužitie zmlúv, s akým som sa počas mojej profesionálnej kariéry stretol.“ A zoznam porušení pokračuje…KPMG: „KPMG priznala trestnú činnosť v súvislosti s najväčším daňovým podvodom,“ povedal v auguste právnik Alberto Gonzales. Firma KMPG vyviazla bez obvinenia a žaloby vďaka dohode o „odloženej žalobe“, podľa ktorej firma sľúbila zaplatiť pokutu 456 miliónov dolárov, zabavenie majetku a polepšenie sa v budúcnosti. Podľa vlády zástupcovia firmy priznali, že boli zapojení do podvodu, ktorý im vyniesol najmenej 11 miliárd dolárov z falošných daňových strát, ktoré podľa súdnych dokumentov stáli USA najmenej 2,2 miliardy dolárov na daňových únikoch. Roche: Firma Roche vyrába liek proti vtáčej chrípke Tamiflu na základe licencie od spoločnosti Gilead so sídlom v San Franciscu. Tamiflu sa zdá byť najlepšou medicínskou obranou proti vtáčej chrípke. Zatiaľ sa toto ochorenie medzi ľuďmi neprenáša, ale ak vírusy vtáčej chrípky zmutujú, môžu mať hrozné následky. Pre Roche je to dobrá správa – po jej slabo predajnom produkte je zrazu taký dopyt, že ho doslova nestíha vyrábať. Namiesto toho, aby firma poskytla licenciu na tento produkt iným spoločnostiam, Roche spustila kolotoč výhovoriek o tom, aké ťažké je Tamiflu vyrábať a manévruje s cieľom udržať čo najväčšiu kontrolu nad dodávkami tohto lieku do sveta. Vďaka tomu firma profituje – Tamiflu zrazu zarába Roche miliardu dolárov ročne – aj keď vystavuje medzinárodné spoločenstvo zbytočnému riziku. Suez: Suez je hlavný protagonista a beneficient globálneho trendu privatizácie vodárenských služieb – rozpredaja verejných vodárenských systémov súkromným subjektom, alebo preberania kontroly a správy nad verejnými službami súkromnými spoločnosťami. Výsledkom sú nekvalitné služby, vysoké ceny a investičné akcie, ktoré prospievajú bohatým domácnostiam na úkor chudobných. Za zmienku stojí prípad z El Alte v Bolívii, kde masové demonštrácie v januári 2005 viedli k tomu, že bolívijská vláda zrušila zmluvu o privatizácii vodárenstva s firmou Aguas del Illimani, ktorého hlavným akcionárom je Suez. W. R. Grace: Federálny žalobca vo februári obvinil firmu Grace z úmyselného ohrozovania obyvateľov Libby v Montane a zatajovania informácií o zdravotných dôsledkoch ťažby vermikulitu. Vermikulit bol použitý v mnohých bežných komerčných produktoch, vrátane zatepľovacích a ohňovzdorných materiálov, tehlových výplní alebo prídavkov do kvetináčových pôd a umelých hnojív. Vermikulitové zásoby v Libby boli kontaminované formou azbestu s názvom tremolit. Federálni predstavitelia uvádzajú, že firma Grace vedela, že obyvatelia budú ohrození. Vyhlásili, že Grace sa o nebezpečnej povahe tremolitového azbestu vo vermikulite dozvedela už v 70-tych rokoch, ale neinformovala o tom vládu, ako jej ukladal zákon. Spoločnosť dovolila pracovníkom opustiť baňu pokrytú azbestovým prachom, povolila obyvateľom v okolí využívať vermikulitový odpad vo svojich záhradách a distribuovala vermikulitové zostatky do škôl v Libby, aby ich použili ako základ pre bežecké trate a korčuliarske ihrisko. Podľa informácií na stránkach www.priateliazeme.sk/cepa a www.multinationalmonitor.org

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984