Cena atómovej energie

Na víkendovom summite G8 rokovali lídri ôsmich priemyselných veľmocí aj o otázke udržateľnej energetickej politiky. Aj pri tejto príležitosti sa začalo opäť hovoriť o zvýšení investícií do jadrovej energie.
Počet zobrazení: 1148

Na víkendovom summite G8 rokovali lídri ôsmich priemyselných veľmocí aj o otázke udržateľnej energetickej politiky. Aj pri tejto príležitosti sa začalo opäť hovoriť o zvýšení investícií do jadrovej energie. Je však skutočne takým „lacným zdrojom“, za aký býva obhajcami vydávaná? Z členov G8 sú dnes obhajcami jadrovej energie najmä USA, Rusko a Francúzsko. Jadrovú energiu široko využíva aj Japonsko a Kanada. Proti nej sa stavia najmä Nemecko a Taliansko. Británia urobila nedávno výrazný politický obrat – vláda Tonyho Blaira označila atómové elektrárne v rámci balíka novej energetickej politiky za kľúčové v boji proti klimatickým zmenám. Okamžite si vyslúžila kritiku environmentalistov aj politickej opozície. Napriek tomu sa jej postoj výrazne líši od ostatných krajín podporujúcich využívanie jadrovej energie – Británia ich nechce subvencovať z verejných zdrojov. Zo 440 atómových elektrární, ktoré dnes vo svete fungujú, to ani jedna nedokáže bez rozsiahlych verejných subvencií. Je pravdou, že ich operačné náklady – na palivo, personál a podobne – sú nízke. Ak sa k tomu však pripočíta stavba elektrárne a reaktora, technológia, náklady na uskladňovanie odpadu, zabezpečenie elektrárne a možné náhrady za škody, a nakoniec aj úrok za obrovské úvery potrebné na prefinancovanie počiatočných nákladov, účet za jadrovú elektráreň vystúpi dosť vysoko. Vlády dnes subvencujú atómovú energiu niekoľkými spôsobmi. Priamo to môžu robiť napríklad podporou výskumu a vývoja, lacnými pôžičkami či garanciami, účasťou na nákladoch na uskladnení vyhoreného paliva. Niektoré sa rozhodnú pre nepriamu pomoc – operátorom povolia zvýšiť cenu za elektrickú energiu. V každom prípade sa však vyššie náklady prejavia na vreckách občanov. Vláda USA napríklad preberá na seba na základe Price-Andersonovho zákona zodpovednosť za všetky škody spôsobené prípadnou väčšou nehodou reaktora. Bez tohto zákona by to museli operátori riešiť napríklad komerčným poistením, čo by operačné náklady opäť výrazne zvýšilo. Vláda USA tak míňa na jadrové subvencie desaťkrát viac ako na podporu slnečných a veterných elektrární a iných obnoviteľných zdrojov. Napriek tomu je elektrická energia vyrobená v amerických atómových elektrárniach stále drahšia než z plynu, uhlia či veternej energie. V pronukleárnych európskych krajinách nie je tento nepomer o nič lepší. Súkromní investori veľmi dobre poznajú skutočnú cenu atómovej energie. Len ťažko sa preto budú hrnúť do stavby atómových elektrární bez podpory verejných zdrojov. Samozrejme, to nemusí byť najdôležitejší argument. Rozvoj atómovej energie je vydávaný za jeden zo spôsobov boja proti klimatickým zmenám, nakoľko neprodukuje emisie skleníkových plynov. Obíďme teraz jej problematické environmentálne dosahy (najmä pokiaľ ide o odpad a možné havárie) a pozrime sa na vec ekonomicky. V ideálnom svete by sme mohli emisie skleníkových plynov zvyšovať investovaním do atómovej energie, obnoviteľných zdrojov aj energetickej efektívnosti. Lenže finančné zdroje, a teda investície, sú obmedzené. Čím viac vydávame na jadrovú energiu, tým menej ostáva na ďalšie oblasti. Ak je súčasne jadrová energia drahšia ako ostatné zdroje, sú to neefektívne vynakladané zdroje aj z pohľadu boja proti klimatickým zmenám. Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984