Na vykrytie deficitu si bude treba požičať
Peter Staněk, vedecký pracovník Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Meno Petra Staněka dnes pozná široká verejnosť pomerne dobre. Patrí medzi ekonómov, ktorí sa zvyknú objavovať v novinových článkoch i v spravodajských reláciách elektronických médií. Predsa sa však od väčšiny z nich odlišuje, a to svojím nekonformným pohľadom na aktuálne dianie v ekonomike a v spoločnosti. Nie je však nezainteresovaným kritikom, pretože najvyššiu politiku prežil na vlastnej koži, keď bol počas druhého volebného obdobia pôsobenia Vladimíra Mečiara na premiérskom poste jedným z dvoch štátnych tajomníkov na ministerstve financií. Potom sa vrátil na akademickú pôdu a v posledných rokoch sa venuje najmä problematike globalizácie, ku ktorej vydal aj niekoľko publikácií, respektíve napísal niekoľko rozsiahlejších článkov a vystúpení na odborných seminároch. S hosŤom Slova sa zhováral publicista Ivan Špáni Do programového vyhlásenia vlády sa dostala myšlienka staronového poradcu ministra financií Richarda Sulíka, (ktorý sa hlási k autorstvu zrušenia dane z dividend), aby sa z dividend platili odvody. Tie však už nebudú odvádzať veľkí akcionári firiem a už vôbec nie zahraniční, ale slovenské fyzické osoby, vrátane povedzme dôchodcov, ktoré za vyšší odvod do sociálneho a zdravotného systému nedostanú nijakú službu navyše... - Logiku to nemá. Nepredpokladám, že by to išlo týmto spôsobom, podobne ako nepredpokladám ani uplatnenie takzvaného odvodového bonusu, ktorý presadzuje Richard Sulík. Nielenže sa na Slovensku, opačne ako takmer v celej Európe, naďalej nebudú vyberať dane z dividend, ale v dôchodkovom systéme zostane zachovaný pomer odvodov medzi prvým a druhým pilierom v pomere 9:9 percentám. Z čoho sa budú financovať dôchodky v prvom pilieri? Predsa takýto pomer nie je všade, kde sa odhodlali k dôchodkovej reforme... - Pred stanovením tohto pomeru chýbala Dzurindovej vláde akákoľvek analýza. Pokojne by to mohlo byť 12:6. Prípadne by sa mohol takýto pomer v prospech odvodov do Sociálnej poisťovne stanoviť na prechodné obdobie štyroch rokov. Nikto totiž nehovorí o tom, že Slovensko ako pristupujúca krajina do EÚ nemuselo započítavať náklady na dôchodkovú reformu do deficitu verejného sektora, no táto výnimka sa v roku 2007 končí. Mikloš si môže gratulovať, že to nemusel započítavať do deficitu verejných financií, nová vláda to však započítať musí. A keďže sa už nebudú môcť prevádzať iné prebytkové fondy na účet sociálneho fondu, deficit dôchodkového fondu od roku 2007 bude v budúcich dvadsiatich rokov 22 až 29 miliárd ročne! Takže rezerva 65 miliárd, ktorú odložila vláda iba z privatizácie SPP zostane na tri roky. Dzurindova vláda nevyužila prostriedky z masívnej privatizácie na vykrytie tohto dlhu. Bez akejkoľvek protihodnoty sa vzdala podnikov, ktorých zisky mali slúžiť ako zábezpeka na vykrytie dôchodkov, už len preto, že tieto podniky boli v minulosti vybudované z ich prostriedkov. Ale aj keby sa nejaká vláda rozhodla doprivatizovať všetko čo ešte zostalo, nezíska by viac ako 150 miliárd, čo zďaleka nepostačí na doplnenie prvého piliera dôchodkového sporenia. Kto teraz má byť zodpovedný za enormné narastanie štátneho dlhu? Nová vláda? - Tento deficit by sa nedal riešiť ani posunutím veku odchodu do dôchodku. Navyše na odchod do dôchodku čakajú veľmi silné populačné ročníky 1946-1950. Ak sa budú znižovať dôchodky, tak to bude mať vplyv na hospodárstvo aj v tom, že práve dôchodcovia tvorili najstabilnejšiu časť domácej spotreby. Ak sa podkope domáca spotreba, bude to mať vplyv na rozvoj živnostenského stavu a podnikov, ktoré nebudú mať pre koho pracovať a zvýši sa nezamestnanosť. Aké odpovede na túto situáciu dáva ekonomický vedec? - Súčasnú úroveň dôchodkov bude treba aspoň udržať. Aspoň čiastočne posunie problém do budúcnosti predsa len zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Bude treba nájsť nový algoritmus vzťahov medzi aktívnou a odchádzajúcou generáciou. Zatiaľ však nikto nič lepšie ako známe tri groše nevymyslel. Ak si niekto myslí, že z troch grošov si jeden nechá a dva dá do obehu, tak je na veľkom omyle. Lebo nerešpektovanie tohto princípu viedlo vždy k sociálnym excesom so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami. Ešte tragickejšie je, ak sú v pásme chudoby aj ľudia, ktorí majú prácu a poberajú nízku minimálnu mzdu. - V krajinách, ktoré zrušili minimálnu mzdu, enormne stúpol počet chudobných pracujúcich a vznikol obrovský blok ľudí, ktorí sa angažujú v šedej ekonomike. Ak nebudú podnikatelia ochotní platiť ani minimálnu mzdu, kto bude potom kupovať ich výrobky? Ford už v roku 1911 pochopil, že musí dobre platiť svojich robotníkov, aby kupovali jeho autá. Väčším problémom svetovej ekonomiky ako vysoké ceny energií je trvalý pokles globálneho dopytu, ktorý súvisí s poklesom príjmov väčšiny populácie. Vzrástli reálne mzdy. Aj keď stále nie na sľubovaný dvojnásobok spred ôsmich rokov... - Aj tohto roku vzrastú reálne mzdy. Na východnom Slovensku tým, že U.S. Steel prepúšťa niekoľko sto pracovníkov, z ktorých každý dostane 480-tisícové odstupné. Podobne ako keď Slovnaft upravil kolektívnu zmluvu voči prepúšťaným pracovníkom a ovplyvnil rast reálnych miezd na Slovensku v roku 2005, ktorým sa potom chválila bývalá vláda. Tak ako znížením nezamestnanosti vďaka 190-tisícom občanov, ktorí odišli za prácou do zahraničia. Vláda sa zaviazala zvýšiť aj platby do zdravotníctva... - Štát musí zvýšiť platby do zdravotníctva, uhradiť to, na čo Zajacova reforma nemyslela. No to nie je všetko. Veľkým problémom zostali aj neuhradené záväzky uplynulej vlády, napríklad voči železniciam a podnikom autobusovej dopravy za výkony vo verejnom záujme. Alebo miliardy, ktoré mali byť vynaložené na protipovodňové opatrenia. Takto možno nájsť aj ďalšie a ďalšie finančné diery a míny zanechané predchádzajúcou vládou. Aké je teda riešenie? - V tejto fáze je riešením požičať si. Ministerstvo financií USA emituje ročne stovky miliárd dolárov v štátnych dlhopisoch, ktorými financujú deficit USA. Naše potreby sú z toho zlomkom. Ďalším riešením je dôsledné využitie štátnej pokladnice na celý verejný sektor, vrátane samosprávy. Treba súhlasiť s exministrom Miklošom, že znižovanie štátnej zadlženosti vytvorilo možnosť, aby sme si v budúcnosti mohli viac požičiavať na vykrytie deficitu Sociálnej poisťovne. Priestor máme, lebo súčasná zadlženosť SR nedosahuje hranicu 60 percent HDP, ktoré stanovuje maastrichtské kritérium. Začnú však nabiehať aj niektoré transakcie, ktoré uzavrela minulá vláda, no ich splatnosť nastane až teraz. Napríklad pri predaji banky IRB maďarskej OTP jej neuhradil štát 18 miliárd záväzkov za Mochovce, ale uhradila ich istá finančná skupina, ktorá teraz za to má dostať podstatne viac. Zjavne nevýhodných zmlúv podpísaných v neprospech štátu na úkor „eráru“ možno nájde táto vláda na stole aj viac, nie? Ministrov kryje zákon, podľa ktorého minister nemôže byť trestne stíhaný za kroky, ktoré urobil vo svojej funkcii, ak sa mu nedokáže zlý úmysel. Verejný sektor, vrátane samospráv, každý rok objednáva výkony a služby za 80 miliárd korún, z toho za 60 miliárd objedná priamym zadaním vopred určeným firmám. Všetci vieme a kto nevie, toho na to upozornila Európska komisia, že priame zadanie znamená zvýšenie ceny o 20 až 30 percent. Ak to chceme riešiť, tak ušetríme najmenej 10 miliárd ročne. Podľa zistení Svetovej banky je korupcia na Slovensku veľmi vysoká. Aký bol teda efekt Dzurindovho antikorupčného programu? Nie na poslednom mieste zostáva otázka energetickej dostatočnosti. - Na Slovensku po odstavení Jaslovských Bohuníc sa zmení vývoz 12 percent na potrebu doviezť 18 percent. Po odstavení tepelných elektrární v Novákoch a vo Vojanoch by Slovensku chýbalo už 20 až 22 percent energií. To už bude pri nedostatku energií jej cena niekoľkonásobne vyššia. A ak doteraz bola cena energie u nás významným investičným stimulom pre príchod zahraničných investorov, môže sa razom stať Slovensko pre nich nezaujímavým. Všeobecne sa vie, že deficit energetickej bilancie Európskej únie o 5 až 7 rokov bude 18 percent, pretože sa predpokladá zvýšenie spotreby o 20 percent. Zvýši sa závislosť EÚ od energetických zdrojov z Ruska. To krajiny prinúti realizovať úsporné programy, pretože najlacnejšia energia je tá, ktorá sa nespotrebuje. Úsporné programy a alternatívne zdroje energie sa však neuskutočňujú bez štátnej podpory, daňovej stimulácie.
