Knihy

Kniha Nacizmus a vojna (Slovart, Bratislava 2006) od autora Richarda Bessela je hutnou rozpravou o nacizme so zameraním na to, čo spočívalo v jeho jadre: na rasovo ponímaný zápas a vojnu. Vojna bola príčinou aj následkom, podmienkou aj dôsledkom nacizmu. Vojna bola predpokladom úspechu nacistov a podstatou ich plánu; ovládala činnosti nacistického zriadenia a životy ľudí, ktorých si nacistická vláda zotročila; a dôsledky vojen, ktoré tretia ríša začala, trvali oveľa dlhšie ako samotný nacizmus. Na tom je založená štruktúra tejto knihy: štyri eseje si kladú za cieľ preskúmať vzťah medzi nemeckým národným socializmom a vojnou, v chronologickej postupnosti: dozvuky prvej svetovej vojny, bez ktorej by sme si ťažko vedeli predstaviť vznik a triumf nacizmu; cesta k druhej svetovej vojne ako dominanta v nacistickej politike, vymenovanie Hitlera za ríšskeho kancelára; vedenie druhej svetovej vojny, v ktorej sa nacistická ideológia stala realitou v podobe vyhladzovacej formy; a dozvuky druhej svetovej vojny, keď trosky zanechané nacizmom ovplyvňovali životy Nemcov a Európanov ešte dlho po máji 1945. Kniha o dobrej smrti (Kalligram, Bratislava 2006) autora Lászlóa Bitóa prináša kompetentný prehľad otázok (biologických, právnych, medicínskych, etických a pod.) eutanázie v zmysle spokojnejšieho a dôstojnejšieho umierania, zlepšenia podmienok v špecializovaných zariadeniach, zmeny nazerania na umierajúceho. László Bitó, vedec a humanista hlboko presvedčený o tom, že človek má právo žiť bez strachu z mučivého a ponižujúceho umierania, v tejto knihe odkrýva korene etických postojov k problematike umierania a prináša argumenty v prospech zmien, v prospech plnšieho, humánnejšieho života. Vo výbere z esejí a antropologických úvah mimoriadne úspešného nemeckého filozofa Rüdigera Safranského Koľko globalizácie unesie človek? (Kalligram, Bratislava 2006) autor akoby naznačoval, že globalizácia je vlastne rozšírením výdobytkov západnej civilizácie v planetárnom rozsahu a zákonite viac-menej na úkor lokálnych kultúr. Katastrofické zmeny podnebia, komunikačné technológie najnovšej generácie a dokonale kontrolovaný štát, svetová polícia a terorizmus – pri úvahách nad takýmto vývinom a takýmito hrozbami sa, ako hovorí filozof Rüdiger Safranski, „samo myslenie ocitá v pasci globalizácie. Monotónne sa krúti v bludnom kruhu dvoch základných otázok: ako ovládnuť globálno, pýtajú sa jedni, a ako ho zachrániť, pýtajú sa druhí.“ Safranski nám touto knihou pomáha zorientovať sa v nápore dojmov a hrozieb. Rozpráva názorne, ako prišlo k tomu, že globálnosť – kedysi evokujúca maximálny priestor – sa stala väzením, miestom hystérie.