Mesto na úzkom páse zeme – Janov
Je zvláštne, že práve pri troch významných talianskych prístavoch sa slovenský preklad ich názvu podstatne líši od talianskeho originálu. Namiesto Napoli hovoríme Neapol, namiesto Venezia Benátky a dnes najväčší z prístavov Genova je pre nás Janovom. Je to zvláštne mesto postavené na úpätí k moru sa prudko zvažujúcich hôr, takže sa mohlo rozširovať len do dĺžky (vzdušnou čiarou do vzdialenosti 25 km), nie do šírky. Ak chcete obdivovať panorámu mesta nielen od nábrežia, ale aj z pahorkatín, môžete sa na ne vyviesť niektorou z početných lanoviek. Začiatkom novoveku Janov súperil o nadvládu nad Stredozemným morom s Benátkami a Pisou, aby sa po svojom najslávnejšou období (16. storočie a vláda dóžu Andrea Doriu) začal „potácať“ medzi Rakúskom, Francúzskom a Savojským kráľovstvom. Mesto sa môže pýšiť aj slávnymi rodákmi, medzi ktorými vynikajú Krištof Kolumbus, prvý zjednocovateľ Talianska na republikánskom základe Giuseppe Mazzini a slávny husľový virtuóz Niccolo Paganini. Prirodzene, každý z nich má v Janove svoj rodný dom-múzeum, ktoré môžete navštíviť. A bolo to práve tu v Janove, kde v roku 1254 Benátčan Marco Polo diktoval svojmu spoluväzňovi zážitky z legendárnej cesty do Číny, ktoré sa na dlhý čas stali základným prameňom poznatkov o Ďalekom východe. Janov a jeho múzeá nemajú domácich autorov prvoradého významu, zato sieť palácov zo 16. storočia na Via Garibaldi (Palazzo Rosso, Bianco a Tursi) má bohaté kolekcie talianskeho i svetového maliarstva (v Palazzo Tursi sa vystavujú aj Paganiniho husle). Z ďalších múzeí treba spomenúť súkromnú zbierku japonského umenia Edoarda Chiossoneho (dvadsaťtisíc exponátov sošiek, keramiky, zbraní, masiek) situované v pôsobivom prostredí vŕška Villetta Di Negro. Z mnohých kostolov sa oplatí navštíviť aspoň San Lorenzo s peknou gotickou fasádou. Z jeho strechy je pútavý výhľad na mesto i prístav. Na námestí Ferrari stojí prazvláštna budova opery Carlo Felice. Divadlo bolo totiž počas druhej svetovej vojny zničené, takže z pôvodnej stavby sa zachovalo len átrium na spôsob gréckych chrámov, kým vlastná budova (s javiskom a hľadiskom) sa nachádza v obrovskom betónovom a neforemnom kubuse, čomu zodpovedá aj interiér hľadiska (jeho bočné steny bez lóží imitujú fasády budov s oknami a balkónmi). Hlavné čaro mesta spočíva v jeho bohato členenom prístave. Dobrou predprípravou na jeho návštevu môže byť pre vás prehliadka námorného múzea v Pegli (západná časť mesta), kde nájdete exponáty z podmorskej archeológie, námorné mapy a veduty prístavov. Z piatich „vnútorných prístavov“ má najväčšie kúzlo ten najstarší, zapísaný do listiny svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V ňom koexistujú starobylá Porta Siberia s moderným obrovským akváriom (v ktorom musíte stráviť aspoň dve hodiny) a model starošpanielskej karavely, na ktorej nakrúcal jeden zo svojich filmov Roman Polanski. Ďalšou atrakciou prístavu je konverzia starých prístavných skladov, moderná zdvižná plošina, z ktorej sa dá obdivovať prístav i mesto a autorom parížskeho Centre Pompidou Renzom Pianom navrhnuté stožiare. Pre toho, kto dáva prednosť kúpaniu pred návštevou mesta, stačí si odskočiť do niektorého z letovísk na západ (Riviera di Ponente) alebo východ (Riviera di Levante tiahnuca sa od Nervi cez Portofino a Cinque terre po Lerici) s oveľa romantickejším pobrežím než poskytujú u nás populárne talianske jadranské letoviská.
