Spojené štáty nebudú „riadiť internet“, ale...
Spojené štáty sa rozhodli dať väčšiu samostatnosť korporácii Internet Corporation for Assigned Names and Numbers (ICANN). Na základe nového kontraktu medzi ICANN a ministerstvom obchodu USA, podpísaného koncom septembra 2006, už americké úrady nebudú môcť zasahovať do každodennej práce korporácie (ako v prípade výhrad, keď sa ICANN rozhodol zaregistrovať nové generické TLD ako xxx) a korporácia nebude musieť každých šesť mesiacov podávať správu americkému ministerstvu, namiesto toho zverejní raz ročne správu pre celú internetovú komunitu. ICANN je nezisková korporácia so sídlom v Kalifornii, ktorá na seba prebrala úlohu administrácie mien a adries na internete. ICANN pôsobí aj na základe kontraktu s Ministerstvom obchodu USA. Súťaž o kontrakt nebola otvorená, teda nik iný nemohol predložiť svoju ponuku. Od roku 1998 musia všetky kmeňové servery rešpektovať pravidlá stanovené ICANN pre pripísané mená a čísla. Internet, ktorý je všeobecne charakterizovaný ako fyzická sieť pokrývajúca v podstate celú Zem, možno presnejšie charakterizovať ako súhrn štandardov na zdieľanie medzi sieťami. Najnižšou úrovňou týchto štandardov sú mená domén, IP adresy, internetové protokoly a kmeňové servery (root servers). Nakoľko tieto štandardy sa neustále vyvíjajú, potrebujú určitú minimálnu úroveň riadenia a harmonizácie, aby sa zabezpečilo hladké fungovanie siete. To sa označuje pojmom „riadenie internetu“. Doteraz, na základe predchádzajúceho kontraktu, mala americká vláda teoreticky možnosť zasahovať do každodenného fungovania internetu – prostredníctvom vplyvu na ICANN mohla dokonca „vypojiť zo siete“ celé krajiny či kontinenty. O tejto možnosti živo diskutoval Svetový summit o informačnej spoločnosti v Tunise v novembri 2005. Skupina rozvojových krajín na ňom žiadala, aby bolo riadenie internetu podriadené jednej z agentúr OSN, čím sa mala zabezpečiť nestrannosť a nezávislosť. Spojené štáty, samozrejme, nesúhlasili, argumentovali pritom „neefektívnosťou“ tejto organizácie. Európska únia sa usilovala zaujať kompromisné stanovisko – súhlasila síce s tým, aby riadenie siete získaval subjekt na základe kontraktu s americkou vládou, kontrakt však mal byť postavený tak, aby vylučoval akúkoľvek vládnu kontrolu. Nový kontrakt ide týmto smerom, nerieši však zásadný problém – internetová sieť je dôležitá z globálneho hľadiska, jej význam rastie z ekonomického, politického aj bezpečnostného hľadiska. Posledné roky viackrát ukázali, že sila medzinárodného práva a medzinárodných záväzkov sa odvíja len od ochoty štátov dodržiavať ho. To v podstate platí aj pre dnešný systém riadenia internetu – stojí na ochote USA nezneužiť (bez ohľadu na konkrétnu podobu dohody) svoje výsadné postavenie. Práve Spojené štáty však boli viackrát medzi tými medzinárodnými aktérmi, ktorí radi upravovali pravidlá podľa svojich záujmov. Autor je spolupracovník Slova
