Ľudia bez vody

Vyše miliardy ľudí na svete nemá prístup k bezpečnej pitnej vode. 2,6 miliardy zas nemá prístup ku kanalizácii. Veľká väčšina z nich žije v chudobných rozvojových krajinách. Nedostatok vody či nevhodná pitná voda a kanalizácia si vyberajú vysokú daň. Choroby, predčasné úmrtia... Podľa Rozvojového programu OSN (UNDP) spôsobuje globálna kríza vody a kanalizácie každoročne smrť viac ako dvoch miliónov detí. Okrem ľudského rozmeru má tragédia aj rozmer ekonomický – nedostatok vody a choroby ním vyvolané majú na hospodárstvo rozvojových krajín ničivé dosahy. Správa okrem toho predpovedá, že v roku 2025 budú žiť v krajinách, kde je prístup k vode problémom, viac ako tri miliardy ľudí. Štrnásť štátov okrem toho klesne medzi skupinu krajín s nedostatkom vody. Jedným z následkov môže byť vypuknutie „vojen o vodu“. Prístup k vodným zdrojom je už dnes dôležitým faktorom pri vnútroštátnych i medzištátnych konfliktoch v Afrike či na Blízkom východe. Na nerovnomernom rozdelení vody – striedaní sucha a záplav – sa bezpochyby podieľajú aj klimatické zmeny vyvolané činnosťou človeka. Správa UNDP sa však ostro stavia proti názoru, že kríza je spôsobená absolútnym nedostatkom vody ako takej. „Korene krízy možno nájsť v chudobe, nerovnosti a nerovných mocenských vzťahoch, rovnako ako aj v nesprávnej politike riadenia vodných zdrojov, ktorá zhoršuje nedostatok.“ UNDP sa v nádeji na riešenie upína na bohaté krajiny združené v zoskupení G-8. Tie v poslednom čase prijali viacero záväzkov pomoci chudobnejšej časti sveta, či už tým, že odpustia dlhy, alebo tak, že zvýšia rozvojovú pomoc (i keď sa objavuje množstvo dobre podloženej kritiky, že ide skôr o gestá než o skutočnú výpomoc). Je však otázke, nakoľko je táto nádej reálna. Jedným z vysvetlení krízy, ktoré správa ponúka, je nesprávna tvorba cien za vodu. „Ceny vody sa tvoria podľa jednoduchého, zvráteného pravidla: čím si chudobnejší, tým viac platíš.“ V mnohých rozvojových krajinách viedla k zvyšovaniu cien vody privatizácia vodných zdrojov i rozvádzacích systémov. A európske firmy sú v tejto oblasti ešte úspešnejšie než ich americkí konkurenti. EÚ sa dlhodobo usiluje budovať si imidž sympatizanta rozvojových snáh tretieho sveta. No v tejto oblasti dlhodobo tlačí na vyššiu účasť súkromného sektora v systémoch distribúcie vody a spracovania odpadov v rozvojovom svete. V máji 2004 podpísala s krajinami ACP (Afrika, Karibik, Pacifik) dohodu o „poskytovaní vody“, ktorej zmyslom je práve otvorenie tohto lukratívneho trhu pre európske nadnárodné spoločnosti – lukratívneho, pretože odbyt je zaručený. Varovanie UNDP môže naraziť na hluché uši rovnako ako mnoho iných v minulosti. Nedostatočný prístup k vode je však stále vážnejším faktorom vyvolávajúcim chudobu a politickú nestabilitu.