Diskusia:
Podľa môjho názoru sa verejná diskusia o téme eura u nás nerozvinula a nie je ani záujem ju rozvíjať. Zrejme preto, že je z hľadiska postavenia Slovenska v EÚ pre túto vládu politicky žiaduce aby zrejme ako jediná okrem Slovinska dodržala termín prijatia eura. Hovorí sa o výhodách, ktoré z prijatia eura vyplynú pre veľké podniky. Ako by ste však charakterizovali výhody a nevýhody pre občanov? - Sú to práve otázky, na ktoré by mali odpovedať tímy odborníkov. Ja nemám k dispozícii dostatočné zázemie na úplne kvalifikovanú odpoveď. Môžem len poukázať na to, čo sa asi môže stať. Hovorili ste o pozitívach pre veľké podniky – odbúrané transakčné náklady, znížené náklady na menové riziko a podobne. Do akej miery to bude platiť pre malé a stredné podniky? Pokiaľ budú niektoré z nich aj exportne orientované, budú mať, samozrejme, nižšie transakčné náklady. Väčšia časť menších a stredných podnikov však obhospodaruje domáci dopyt. A tu už môže byť situácia iná. Existuje teória tzv. Balassovho-Samuelsonovho efektu, ktorá hovorí o tom, ako sa asi pri vstupe do eurozóny vyvíjajú ceny. Podľa tejto teórie ceny tzv. neobchodovateľných produktov, teda produktov, ktoré sa nevyvážajú, ale sa spotrebujú doma, kopírujú ceny exportných produktov a spravidla idú hore. Nedávno, 2. novembra, som v SME čítala krátku správu: „Euro nás vyšlo draho, tvrdia Francúzi.“ Platí to pre všetky štáty eurozóny. Na jednej strane sa inflácia po vstupe do eurozóny ukazuje ako relatívne nízka, aj keď je diferencovaná, čo je tiež jeden znak divergencie, na druhej strane sú bežní spotrebitelia presvedčení, že ceny išli hore. V čom je ten rozpor? Denník Le Parisien robil analýzu, v ktorej porovnal ceny tovarov a služieb v jednotlivých rokoch. Štatistický úrad tvrdil, že ceny stúpli za päť rokov o päť percent, ale denníku vychádzajú čísla vyššie. Vypočítaval napríklad, že káva zdražela o stodvadsať percent, jablká o osemdesiat percent, zubná pasta, bežný kuchynský olej o osemdesiat percent, cena fľaše šampanského, čo je dôležité pre Francúzov, o päťdesiatdeväť percent, sendvič a šunka o štyridsaťtri percent. Príčinu veľmi správne hľadajú v spôsobe zostavenia cenového koša, na základe ktorého sa vypočítava inflácia. Ak došlo napríklad k podstatnému zníženiu cien počítačov, aj to sa vám odrazí na číslach inflácie, ale koľkokrát si za rok kupujete počítač? Ale bežné potraviny určite áno. Takže skúsenosť štátu po vstupe do eurozóny sa dá zhrnúť slovami: ak malé a stredné podniky produkujú tovary a služby, ktoré sa spotrebujú doma, očakávame, že tie ceny pôjdu rýchlejšie hore a tým sa obmedzí kúpna sila. No nemusí sa to nevyhnutne dramaticky odraziť na štatisticky zisťovanej inflácii. Je dôležité si tiež uvedomiť, aké možnosti bude mať po vstupe do eurozóny vláda a centrálna banka ovplyvňovať vývoj slovenského hospodárstva. Z toho hľadiska je kľúčový ešte jeden moment. Zhodnocovanie koruny ma znepokojuje z viacerých dôvodov: nevieme, či to nevyvolá špekulatívne útoky na menu, druhým dôvodom sú dosahy na vývoz a tretím – ako bude vyzerať koruna po vstupe do eurozóny. A to je veľmi závažná vec. Ak bude koruna ďalej pokračovať v zhodnocovaní a v čase vstupu do eurozóny bude nadhodnotená, môže sa dlhodobo podviazať konkurencieschopnosť slovenského exportu. Čo to bude znamenať pre nás, ak Česko, Maďarsko, Poľsko vstúpia do eurozóny neskôr? - Pre nich samých bude dôležité, aby neznepokojovali trhy do tej miery, že by to viedlo k útoku na ich menu. Keď sa však zhovárate s Českou národnou bankou alebo si prečítate ich názory, nemajú žiadne obavy z destabilizácie českej koruny. Situácia je trochu iná v Maďarsku, pretože Maďarsko skutočne vykazuje veľké deficity, a to sa odráža potom aj na ich mene. V Poľsku je skôr problém politický, uvidíme, ako sa im ho podarí vyriešiť. Prirodzene, keďže sú to naši obchodní partneri, aj keď nie veľmi výrazní, prípadný negatívny vývoj by mal následky aj pre Slovensko. Ale samotný fakt, že oni by obchodovali so svojimi národnými menami, zatiaľ čo my už s eurom, bude znamenať len isté transakčné náklady, keď budete meniť euro na zlotý alebo forint alebo českú korunu. Hovorili ste o nedostatočnej reálnej konvergencii. Malo by teda Slovensko čakať so vstupom do eurozóny do doby, kým bude jeho ekonomika na úrovni starších členov únie? - To by zrejme predpokladalo veľmi dlhodobý odklad vstupu Slovenska do eurozóny, pretože je to vzdialený cieľ. A žiaľ, keď sme mali možnosť sledovať diskusiu okolo európskej ústavy, dvakrát sme sa mohli uistiť, že národné záujmy väčšiny štátov sú prednejšie ako záujmy Európskej únie. Zrejme ešte nenastal dostatočný zlom v tom, aby sa dostatočne uvedomila aj opačná súvislosť. Ak bude úspešná Európska únia, môžu byť úspešnejšie aj národné štáty. Dnes je to akoby naopak. V diskusii o harmonizácii politík sa Veľká Británie postavila za národné veto v daňovej a sociálnej politike. Zaujímavé je, že sa k tomu prikláňalo aj Švédsko, ale napokon od toho odstúpilo. Jeho neochota harmonizovať pramenila z obáv, že by to mohlo znamenať konvergenciu smerom nadol. Preto – konvergencia je dôležitá, ale musíme si uvedomiť, ktorým smerom. Dnes sa argumentuje, že globalizácia si vyžaduje konvergenciu smerom nadol. Na začiatku ste spomenuli klasický argument proti akejkoľvek menovej únii. Totiž, že pri rôznych rýchlostiach jednotlivých ekonomík môže byť jednotná monetárna politika škodlivá, pretože na tieto rôzne rýchlosti neberie ohľad. Tento argument však nemá časovo obmedzenú platnosť, nejde pri ňom o to, či vstup do eurozóny odložiť. Ak si napriek tomu myslíte, že čas na vstup do nej príde, nevyhnutne to znamená, že musia existovať argumenty „za“, ktoré spomínanú nevýhodu vyvážia. Považujete za taký argument „za“ predstavu, že pri harmonizácii politiky na úrovni jednotlivých členských štátov nastane medzi nimi dlhodobá reálna konvergencia? - Isteže, je dôležitá aj rýchlosť vývoja ekonomických ukazovateľov, dôležitá je však aj úroveň napríklad úroveň inflácie, úroveň HDP na hlavu a dôležitý je aj celkový konvergenčný trend. Vo vašom argumente s rýchlosťou, máte zrejme na mysli rýchlosť rastu HDP. Tá je dôležitá hlavne pri určovaní politiky Európskej centrálnej banky. Čím bude väčšia konvergencia, tým pravdepodobnejšie sa budú zväčšovať aj národné hospodárske cykly, a tým menej komplikovaná situácia bude pre Národnú banku. Je pravdou, že harmonizácia jednotlivých politík by mala viesť aj k tomu, aby sa podarilo urýchliť konvergenčný proces. Lenže ani to neplatí úplne. Napríklad nové členské štáty jednoducho potrebujú rásť rýchlejšie, aby dobiehali pôvodných členov EÚ, ktorí sú už na vyššej úrovni, z hľadiska HDP na hlavu atď., atď. Určite som vám nedala jednoznačnú odpoveď, lebo to vidím zložitejšie z rôznych dôvodov. Hospodárska politika Smeru vo vláde je nejasná. Napríklad sa vzdáva, napriek predvolebnej rétorike, zrušenia rovnej dane. Nie je to spôsobené tým, že konkrétne politické rozhodnutia tvoria poradcovia pri ministroch a to nezaručuje, že ministri budú konať tak, ako to prisľúbila v programe vláda? Podľa mňa by mala existovať nejaká inštitúcia, poradný orgán, ktorý by centrálne radil vláde v politike... - Každá vláda sa, prirodzene, rozhoduje sama, ako si organizuje svoju prácu. Dnes existuje na ministerstve financií inštitút finančnej politiky, ktorý, myslím si, nie je nekvalitný. Práve naopak, z odborného hľadiska je celkom dobre vybavený. Napokon, ak porovnáte konvergenčný program, je oveľa lepšie vybavený ako povedzme tá stratégia. Existuje výskumný ústav v NBS, existujú inštitúcie, ktoré sú súčasťou verejného sektora, akademické inštitúcie, atď. a je otázkou vlády, ako využíva jednotlivé produkty, ktoré získava. Prirodzene tu existuje aj nejaký mimovládny sektor, nechcem komentovať jeho úroveň. Žiaľ, zdá sa, tento sektor je u nás skôr provládny ako mimovládny a je celkovo málo rozvinutý. To, čo je dôležité, je vedieť o týchto výsledkoch a koordinovať jednotlivé politiky. Myslím si, že chyba je práve v tom, že sa o takýchto výsledkoch nevie – dôvody nebudem analyzovať – a nie je ani postačujúca koordinácia. A to už musí byť a vždy je v rukách premiéra. Či to bude robiť sám alebo poverí niekoho, kto bude mať dostatočné politické zázemie, pretože to nemôže robiť človek, ktorý ho jednoducho nemá. Hovorili ste o riziku z nadhodnotenej koruny pri vstupe do eurozóny. Je vôbec možnosť mu predísť pri pokračovaní súčasného trendu zhodnocovania meny? - Kurz koruny pri vstupe do eurozóny sa môže dohodnúť aj odlišne. Preto je dôležitá aj diskusia – nie taká, ktorá by ohrozila vývoj koruny, ale vecná diskusia, aké dôsledky má pohyb koruny a čo si asi želáme. Aby NBS nerozhodla len na základe názoru pracovníka XY, ale aby to odrážalo potreby a požiadavky celého hospodárstva. Teda áno, môže sa nastaviť aj inak. Inými slovami, ak sa bude ďalej zhodnocovať a dostane sa niekde až nad hranicu plus pätnásť percent, neznamená to, že na takej úrovni sa musíme vstupovať do eurozóny. Môže sa to stanoviť aj inak. Také je pravidlo, či sa uplatní, to, samozrejme, neviem. Smer pred voľbami tvrdil, že bude rešpektovať plán vstupu Slovenska do eurozóny v roku 2009, ak na to bude slovenská ekonomika reálne pripravená. Dnes sa akoby na druhú časť vety zabudlo,a ostal len vstup v roku 2009. Za každých podmienok. Chápem, že to bolo dôležité z pohľadu zvýšenia medzinárodného kreditu tejto vlády, kritizovanej pre vstup SNS, ale bolo takého rozhodnutie nevyhnutné? - Áno, všetci to berieme tak, že tým, že sa zostavila vláda so SNS, sa musela druhá časť tej vety vypustiť. Otázne však je, či je to naozaj tak. Mám tu jednu tabuľku, ktorá hovorí o daňových príjmoch jednotlivých členských štátov OECD. S daňovými príjmami sú spojené aj daňové výdavky. A diskusia o rozpočte a rozpočtovom deficite ako kritérium na vstup do EÚ sa u nás ani nerozvinula, pretože tu je to ideologické. Predchádzajúca vláda v období rokov 2002 až 2006 výrazne znížila prerozdeľovanie HDP cez verejný rozpočet. Ocitli sme sa medzi štátmi OECD s najnižším percentuálnym podielom daní na HDP mierou daňových príjmov ako percentom HDP. Nižšií už majú len USA, Japonsko a Mexiko. Znamená to, že daňové príjmy zo všetkých daní, ktoré sa vyberú, dnes predstavujú menej ako tridsať percent HDP. Inými slovami – ak nechceme mať vysoký deficit, tak ani výdavky nemôžu byť oveľa vyššie. Čo to znamená? Veľká časť výdavkov prechádza do súkromného sektora, a preto bolo potrebné hradiť zo súkromných zdrojov časť výdavkov v zdravotníctve, školstve, znížili sa dotácie na dopravu atď. Ak by mala vláda pripravenú ucelenú predstavu o tom, ako k tomu pristúpiť, aby zvýšila percento prerozdeľovania cez HDP, mohla by udržať aj rozpočtový deficit a zároveň by mohla aj časťou svojich zámerov realizovať sociálnodemokratickú politiku. To je aj odpoveď na to, že sa nemusela nevyhnutne vypustiť celá druhá časť tej vety. A možno, že by sa rok 2009 aj dal dodržať – za predpokladu, že by sa zmenili niektoré politiky. Vláda by musela zmeniť napríklad daňovú politiku. Takto by realizovala sociálnodemokratický program, vstúpila do eurozóny a zároveň sa vyhla podviazaniu dlhodobého rastu. Pri sociálnodemokratickom programe nejde len o nejaké krátkodobé výsledky. Žiaľbohu, teraz sa politika orientuje v podstate populisticky. Časť voličov sa s tým uspokojuje. Ale z dlhodobého hľadiska sú potrebné iné riešenia, pri ktorých je stále možné dodržať vstupu do eurozóny v roku 2009 bez rizík pre slovenskú ekonomiku. Aj keď dnes je už na zmenu málo času a 2009 je veľmi šibeničný termín.
