Obchodovanie s ľuďmi – fakty
Europoslankyňa Edit Bauer bola tohto roku autorkou správy o jednotnom prístupe a návrhu na akčný plán v boji proti obchodu s ľuďmi. V dôvodovej správe uvádza niekoľko štatistík: Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí USA z roku 2005 o obchodovaní s ľuďmi sa každý rok približne stane obeťou medzinárodného obchodu s ľuďmi 600 000 až 800 000 mužov, žien a detí. Približne 80 percent z nich tvoria ženy a dievčatá a až 50 percent neplnoleté deti. Väčšina obetí medzinárodného obchodu s ľuďmi je predaných na účely komerčného sexuálneho zneužívania. Iné odhady sú ešte vyššie – OSN uvádza ročne 1 milión osôb, Medzinárodná organizácia práce hovorí o viac než 1,2 milióna predaných detí. Rada Európy je presvedčená, že obchodovanie s ľuďmi je po zbraniach a drogách tretím najväčším zdrojom peňazí získaných organizovaným zločinom. Správa o obchodovaní s ľuďmi z roku 2005 poukazuje aj na alarmujúce zotročovanie ľudí na účely pracovného vykorisťovania. Odhadom sa v EÚ stane obeťami obchodovania s ľuďmi 100 000 osôb. Štatistiky však treba brať s rezervou, k dispozícii nie sú žiadne spoľahlivé údaje. Medzinárodne prijatá definícia uvedená v Protokole OSN o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi označuje za „obchodovanie s ľuďmi“ nábor, dopravu, premiestňovanie, ukrývanie či prijímanie osôb na základe vyhrážania alebo s použitím sily či iných foriem prinútenia, únosu, podvodu, poskytnutia mylných informácií, zneužitia právomoci alebo bezbranného postavenia alebo prijímaním či poskytovaním platieb alebo výhod v záujme dosiahnutia súhlasu osoby s tým, že bude ovládať inú osobu s cieľom vykorisťovania. Vykorisťovanie zahŕňa minimálne zneužívanie prostitúcie iných osôb alebo iné formy sexuálneho zneužívania, nútenej práce či služieb, otroctvo alebo prax podobnú otroctvu, nevoľníctvo alebo odoberanie orgánov. Medzinárodná organizácia pre migráciu poukazuje aj na častejší výskyt iných foriem obchodovania s deťmi i na obchodovanie v rodinách, napríklad kvôli žobraniu alebo trestnej činnosti. Vymedzenie pojmu jasne odlišuje obchodovanie s ľuďmi a pašeráctvo. Niektorí pokladajú rozlíšenie za iluzórne; skutočné dôsledky sa často ukážu až nakoniec. Skúsenosti ukazujú, že polícia kvôli nedostatočnému rozlíšeniu uvedených pojmov často zaobchádza s obeťami obchodovania s ľuďmi ako s pašovanými osobami či nezákonnými prisťahovalcami. Obchodovanie s ľuďmi zahŕňa sily ponuky i dopytu. Na strane ponuky sa najčastejšie uvádza chudoba, nezamestnanosť, rodová diskriminácia, diskriminácia menšín, nevzdelanosť a korupcia. Podľa niektorých odborníkov je hlavnou hybnou silou obchodovania s ľuďmi dopyt. Trhový dopyt – najmä dopyt po sexe za peniaze – vytvára silnú motiváciu zisku a podnecuje rast tohto obchodu.
