Dobrodružstvá Asterixa a Obelixa alebo o pôvode francúzskeho vlastenectva
Či ide o rímsku okupácie starej Gálie alebo o boj proti zavádzaniu geneticky modifikovaných organizmov, postava Asterixa vo Francúzsku vždy symbolizovala vzdor voči uchvatiteľom a všetkým formám imperializmu. Asterix sa zrodil pod ceruzkou Alberta Uderza a perom Reného Goscinnyho v roku 1959, rok po založení piatej a zatiaľ poslednej Francúzskej republiky. Bol to čas veľkých ľudských nádejí a silného ekonomického rastu, porovnateľného s tým spred známeho „čierneho štvrtka“, dvadsiateho štvrtého októbra 1929. Nuž a dátum vydania prvých kresieb Asterixa v novinách Pilote bol tiež štvrtok, dvadsiateho deviateho októbra 1959! Malé žmurknutie myšiakovi Mickeymu, ktorý sa narodil v roku 1927 v Spojených štátoch, takisto v čase silného ekonomického rastu. Niektorí by povedali, že posolstvo je jasné: „Pozor, Mickey, do hry vstupuje Asterix!“ Dva roky po publikovaní v novinách vychádza pod názvom Asterix z Gálie knižne prvý diel komiksu Asterixove dobrodružstvá. Každý nasledujúci rok sa pridáva ďalší: stroj úspechu bol uvedený do chodu. Fenomén Francúzska i sveta Mickey mal vziať toto upozornenie vážne, keďže dnes existuje tridsaťštyri dielov komiksu preložených do viac než sedemnástich svetových jazykov. Asterix a Obelix hovoria hovoriť po anglicky, po nemecky, po kórejsky, po taliansky, po dánsky, po česky, ba poznajú aj mnohé z francúzskych a nemeckých dialektov. Ale najzaujímavejšie je, že dokážu rozlíšiť medzi pôvodnou a brazílskou portugalčinou či medzi španielčinou a katalánčinou! Bohužiaľ, ešte stále nevedia rozlíšiť češtinu od slovenčiny. I keď Idefix nám povedal, že majú chuť sa učiť. Taktiež ešte nezabudli po latinsky, prvý cudzí jazyk, ktorý sa im Cézar pokúsil vnútiť. Kto to kedy povedal, že Francúzi neovládajú cudzie jazyky? Áno, možno si myslia, že francúzština je univerzálny jazyk, ktorý umožňuje opísať všetku realitu sveta v jej najjemnejších odtieňoch či vymyslieť nové pojmy pre budúcnosť. No ak je v hre napríklad výroba lacnejších automobilov, predsa len sa radi naučia hoci aj po slovensky... Ak chcete navštíviť Gáliu, predsa len sa patrí naučiť sa aspoň zopár viet v jej jazyku. Pretože v deň, keď sa bude rozprávať „po rímsky“ v celej Európe, nastane čas kultúrnej biedy. Francúzština je možno jediný jazyk, ktorému jeho pozícia umožňuje bojovať proti jazykovej hegemónii, a tým chrániť kultúrnu rozmanitosť. Pravda, ak Asterix a Obelix vôbec nepoznajú reč kmeňa, kam sa dostali, vedia si dobre poradiť aj rukami. Ako napríklad vtedy, keď sa po veľkej zámorskej plavbe predstavujú Indiánom, mnoho rokov pred Krištofom Kolumbom... Kto sú vlastne Asterix a Obelix ? Dvaja hrdinovia z galského Bretónska, ktorých dedina úspešne odoláva rímskym okupantom. Ich postavy majú predstavovať hlavné povahové črty Francúzov po druhej svetovej vojne. Napriek tomu, že Francúzi sa za tri generácie zmenili, Asterix a Obelix sú aj naďalej komerčne úspešní. V súčasnosti už o nich existuje videohra, osem animovaných a dva hrané filmy: Asterix a Obelix kontra Cézar a Asterix a Obelix: Misia Kleopatra. Pripravuje sa aj tretí, pod názvom Asterix a olympijské hry, ktorý má byť ešte lepší ako tie predchádzajúce. V poslednom animovanom filme Asterix a Vikingovia prichádza z Lutécie (galorománsky názov Paríža) Zničohonix, šéfov synovec, aby sa naučil, čo je to pravý život na vidieku. Nebude sklamaný! Organizácia dediny sa ponáša na skutočnú vláda. Post „premiéra“ zastáva Majestatix, je to náčelník a stará sa o koordináciu členov dediny. Najdôležitejšou osobou je Mirakulix, akýsi minister školstva a výskumu. Ako jediná postava, ktorá vie pripraviť čarovný napoj sa stará o to, aby dedina prežila. Tajomstvo jeho výroby sa odovzdáva jedine ústne. To je pravidlo, ktoré sa nesmie porušiť. Spomeňme, že Mirakulix síce nechce predať ani recept, ani kvapku tajného nápoja Egypťanom, keď sa snažia načas postaviť Cézarov palác, no súhlasí s tým, aby sám odcestoval do Egypta a vymenil tam svoju pomoc za pergameny z veľkej alexandrijskej knižnice. Výmenný pobyt je dobrý spôsob vzdelávania. Veľmi kritizovaným je „minister kultúry“ Trubadix. Keď príde Zničohonix s najmodernejšou technológiou a módou z Lutécie, chce zmeniť Trubadixovu nudnú hudbu. Rytmom hudby, na ktorú mali tancovať, sú prekvapení všetci okrem Esemesky, jeho poštového holuba. Ráno však nedokáže Zničohonix pri zakikiríkaní kohúta ani len vstať... Ďalším dôležitým obyvateľom dediny je „minister obrany“ Obelix. Nerozmýšľa veľmi dlho, ale jeho riešenia sú účinné ako obrovské skalné menhiry, ktoré hádže po Rimanoch. Ako dieťa spadol do hrnca plného čarovného nápoja, a tak zaručuje pokoj dediny v prípade rímskych útokov. Asterixovi pripadá rezort vnútorných i zahraničných veci. Je šikovný a prešibaný a veľmi dobre vyvažuje Obelixove rýchle rozhodnutia. Preto tvoria dobrý pár: dopĺňajú sa ako Laurel s Hardym či na Slovensku Maťko a Kubko. Pri všetkých dobrodružstvách predstavuje Obelix inštinktívnu silu a Asterix uvážlivý rozum. A sú nerozluční... Invázia barbarov Asterix a Obelix objavujú nielen kúty a zákutia Francúzska. Naši hrdinovia sú skutočnými Európanmi: majú bratranca vo Veľkej Británii, kamarátov v Belgicku, spolubojovníkov v Španielsku, poznajú Rím a Taliansko, vo Švajčiarsku hľadajú liečivú rastlinu a dokonca pomáhajú Kleopatre v Egypte. Celý príbeh Asterixa a Obelixa je príbehom medziľudských vzťahov. Asterix by bol najlepším veľvyslancom francúzskej kultúry v zahraničí, pravda, ak by mu po boku nestál Obelix, ktorý neustále opakuje, že „tí Rimania (alebo Briti, alebo Švajčiari, alebo Góti...) sú blázni!“ To je, samozrejme, stereotyp, s ktorým sa na cestách vždy stretávame. Predstavu „barbarov“ vytvorili Rimania a označovala všetkých ľudí, čo nerozprávali po latinsky a bývali mimo územia ríše. Ak barbari útočia, je to tým, že nerozumejú jedinej správnej kultúre. Nikdy nám však nenapadne, že náš životný štýl by mohol urážať ich, že my diktujeme pravidlá, ktoré sú výhodné iba pre nás a iným môžu ublížiť. Zdá sa, že obchodné pravidlá sú nespravodlivé. Niektorí z barbarov zaútočili na ich symbol v New Yorku. Francúzsky Asterix našťastie odmietol použiť ako odpoveď skalné menhiry ako odpoveď. Dnes vidíme, že keby ho počúvli aj iní, bolo by to možno bývalo lepšie. Veľké kultúrne nedorozumenie nastane, keď barbari z Veľkého zamrznutého severu unesú Zničohonixa. Ten je totiž „vystrašené kura“, ktoré sa pred všetkým trasie. Strach je totiž predmetom študijnej cesty Vikingov. Chcú sa naučiť báť. Strach totiž vraj dáva krídla... Nebyť Asterixovej ohľaduplnosti, mohlo by dôjsť aj k nejakému diplomatickému faux-pas. Neurazí ho však, keď sa dozvie, že Zničohonix sa zaľúbil do vikingskej krásavice Ady... Asterix by veru mohol učiť izraelských diplomatov, ako riešiť rukojemnícku krízu. Kedy dostane Nobelovu cenu mieru? Boj proti Veľkému Rímu ako boj proti divokému kapitalizmu Hlavné je nepodľahnúť cudzím. Ťažká vec, v dnešnom kontexte globalizácie. Asterixov svet bol síce menší, ale fungoval na rovnakom princípe boja utláčaného proti utláčateľovi. Médiá dnes vo Francúzsku pasovali za „Asterixa“ Josého Bového, šéfa Sedliackej konfederácie. Bové sa púšťa do akcií, ako sú demontáže McDonaldu, ničenie polí s geneticky modifikovanými rastlinami či iné alterglobalistické aktivity. Samozrejme, bol za to viackrát pokutovaný, ba odsúdený do väzenia. Vo Francúzsku si však ako stelesnenie odporu vyslúžil veľkú popularitu. Pravdaže, Francúzi sú nespokojní hundroši. Ako je známe, vo Francúzsku sa štrajkuje viac ako inde. Jeho obyvatelia totiž chcú ochrániť svoje výdobytky. Vedia, že ak nebudú o ne bojovať, môžu ich stratiť. S touto myšlienkou sa stotožňujú nielen ľavičiari, ale aj pravičiari, tí, ktorí sú naozaj blízki gaullizmu. Generál de Gaulle sa totiž dištancoval od americkej politiky a okrem iného napríklad viedol Francúzsko k získaniu jeho vlastnej jadrovej zbrane. Tu niekde je aj historický pôvod Asterixových a Obelixových dobrodružstiev. Autori neskrývali, že ide o veľkú metaforu francúzskeho národa v rozširujúcom sa svete, ktorý bude konfrontovaný s rôznymi národnými klišé, stereotypmi a kultúry. Možno teda chápať, prečo nás obelixovská logika „vrhania menhirov“ vedie k primárnemu vlastenectvu. To však môže byť veľmi nebezpečné. Môže byť motorom politiky iba sila? Asterix pomáha Obelixovi k politickej a diplomatickej korektnosti. A nezabudnime, že Zničohonix vynašiel krídla na lietanie vďaka láske k Ade... Nehľadajme teda prameň sily francúzskych alterglobalistov ani v nukleárnych menhiroch, ani v čarovných nápojoch – lež v prirodzených a pravdivých pocitoch. Autor je učiteľ
