La coincidentia oppositorum
Autor sa inšpiroval, ako sám píše, talianskym renesančným textom Ottavia Rinucciniho Intermedi de La Pellegrina. (Rinuccini je autorom libreta vôbec prvej opery, ktorá sa volá Dafné, 1597. Hudbu skomponoval Jacopo Peri). Kladivov album je mimočasové postmoderné dielo, ktoré učarí každému (náročnému) hudobnému percipientovi súčasného umenia. Album Dolcissime Sirene je plný experimentu a dominantných lyrických plôch. Nájdete tu ľudskú dušu, ktorá bude putovať, ba až sa potulovať v tom, čo možno najlepšie označiť termínom časopriestor. Ako percipienti budete mať možnosť porovnávať realitu na jednej strane a „svet“ duše na strane druhej. Autor na toto stvárnenie použil osobité hudobné plochy spolu s uvedenými hudobnými nástrojmi. V prvej skladbe Dolcissime Sirene sa zaľúbite, pocítite „dotyk“ pr(a)vej lásky, túžby, niečo krehké, subtílne, nečakané, prípadne sa stretnete s antickými bohmi. Jemné tóny klavíra vám sprostredkujú ten neopakovateľný moment – čas, ktorý sa nedá vrátiť či zastaviť, niečo tak blízko vzdialené. Druhá skladba Le celeste sfere navodí príjemnú atmosféru domova, prírody či božského pokoja, a to aj vďaka fujare, ktorá je tu významotvorným činiteľom. Nájdete tu krásu, bezpečie, milovanú osobu či antických bohov. Zažijete nebeské sféry krúžiace všade navôkol. Budete „hore“, teda v nebeskom priestore. V tretej skladbe Rotar facciam intorno sa vrátite do detstva, čo autor dosahuje zoradením tónov hry na klavír. Klavír vytvára upomienku na detskú nevinnosť, hoci len na okamih, nakoľko nastanú určité zmeny, zvraty. Štvrtá skladba Non mai tanto splendore, ako aj predošlá, začína tónmi klavíra, ktoré tu tvoria jednoduchú melódiu. Tóny sú harmonické, vystrieda ich hudobný nepokoj, zápas. Aj piata skladba Un dolce canto začína klavírom, neskôr sa pridá fujara. Budete opäť doma, v prostredí vám dobre známeho miesta. Možno si spomeniete aj na uspávanky. Zažijete pekný sen, bez starostí, bez reality. V šiestej skladbe Tornate al cielo Kladivo pokračuje v príjemnej nálade a v atmosfére pokoja. Znie klavír. Všetko plynie v nebeskom rytme. No siedma skladba Gui nel dolente regno začína vzdialenými hlasmi, nárekmi, čo narúša doterajšiu idylu. Počuť zvony aj fujaru. Kladivo zaradil „temné“ tóny. Nálada je už iná a túto zmenu, boj či dokonca výmenu vlády medzi bohmi a démonmi, počuť. Variácia vysokých tónov ôsmej skladby Duro carcer inferno vás zavedie na iné, nové miesto (nielen hudobného) priestoru. Budete už „dole“, teda už nie v nebi či medzi antickými bohmi. Deviatu skladbu Il tormento eterno začína nostalgický klavír. Duša akoby cestovala, bola nepokojná, nastali v nej stavy strachu a súženia. Klavírom sa autor snaží zmierniť bolesť a možno dať všetko do poriadku. V nasledujúcej desiatej skladbe La tartarea porta sme už pred „pekelnou bránou“, len krôčik od večného trápenia, kde je už len plač a škrípanie zubov. Spadne duša až tam? Zápasí, zvádza boj, čo Kladivo vyjadruje disharmonickou hrou na klavír. V jedenástej skladbe Quando di morte mi convien trar vita si už uvedomíte, že nie ste na tom mieste, kde by vaša duša zrejme chcela byť. Alebo že by (celú dobu) bola na zemi, teda „tu“!? Tiež to môže byť boj medzi Apollónom a Dionýzom na hore Olymp. V poslednej, dvanástej skladbe Sub rosa dictum počuť kukučkové hodiny, ktoré odbíjajú a odbíjajú, o chvíľu ich sprevádza klavír, ktorý prináša smutnú náladu, možno náladu prehry, straty. Rušivé zvuky len podčiarkujú pocit bezmocnosti, nemožnosti akejkoľvek zmeny. Vhodne ich dopĺňa violončelo. Ďalšie opakujúce sa zvuky, tóny klavíra rúcajú vôľu duše a zdôrazňujú pasivitu, beznádej. A tak sa dielo končí... Táto skladba je naozaj pôsobivá. Album Dolcissime Sirene je pokojný, tempo je pomalé, autor upustil od rytmu. Dielo je však živé a poetické. Ide o kvalitný opus z produkcie Jána Boleslava Kladiva. Verím, že aj vás zaujme. Nenechajte si preto ujsť tento umelecký hudobný experiment s vašimi (d)ušami. Autor vyštudoval estetiku a filozofiu Ján Boleslav Kladivo: Dolcissime Sirene. SOZA/ BIEM 2005
