Mimochodom
Správa, že bývalého diktátora Chile postihol infarkt, mi pripomenula nasledujúcu pasáž z knihy istého anglického aktivistu (citlivejšie povahy nech čítajú so zatvorenými očami): „Začínal som chápať dôležitosť drobných víťazstiev ako motora, ktorý pomáha ľuďom držať sa. Jeden štátny úradník mi porozprával, ako sa mu podarilo presvedčiť zamestnancov Britského múzea odísť štrajkovať v deň, keď ho mal navštívil generál Caetano, vojenský diktátor Portugalska. A potom tu bola ešte slávna príhoda robotníkov z dokov v Tilbury. Keď ležal na smrteľnej posteli diktátor Franco, podarilo sa im hlasovaním presadiť, aby sa mu poslal telegram so slovami: Skap ty svina skap.“ * * * Na Záhorí sa má vybudovať ďalšie golfové ihrisko. Majú sa kvôli tomu vyrúbať lesy pri Šajdíkových Humenciach. Miestne občianske združenie SOS Záhorie varuje, že na území sa nachádzajú vzácne biotopy i viacero vzácnych druhov. Nemajú šancu prežiť, keďže z golfového ihriska budú do okolia presakovať jedovaté chemikálie, ktoré sa bežne používajú na ošetrovanie. Aké nerozumné. Ochranári akoby stále za tie roky nepochopili, že golfové ihriská sú im na ten najvyšší prospech. Na takýchto ihriskách sa predsa uzatvárajú významné dohody a obchody, ktoré prispejú k rastu HDP, aby potom zo zvýšeného celospoločenského bohatstva bolo možné zaplatiť ochranu prírody. Možno keď raz bude golfovými ihriskami pokryté Slovensko celé, budeme už takí bohatí, že si tú ochranu konečne budeme môcť dovoliť. * * * Z rozhovoru dvoch politicky angažovaných ľudí: - Ako dopadli voľby? - Výborne! Vyhral Cmorík. * * * Pod lampou sa nedávno diskutovalo o vzťahu mesto – dedina. Jeden z účastníkov debaty, pôvodom z Kanady, podotkol, aké chladné sú u nás v porovnaní s jeho krajinou susedské vzťahy, ľudia sa navzájom nezdravia, nepoznajú... Vinil za to, samozrejme, komunizmus. Hm. Nuž, svojich susedov na chodbe v paneláku som poznal všetkých a ako dieťa som sa k niektorým chodil hrávať. Poznal som dokonca aj uja, ktorý síce mal strechu nad hlavou, ale aj pod ňou žil ako zanedbaný bezdomovec. O susedskom chlade som sa dozvedel a videl ho až na sídliskách v Londýne. Minulý režim toho má na svedomí bezpochyby dosť. Treba mu teda ešte vymýšľať dodatočné hriechy? * * * V americkej aukčnej sieni vydražili dokonale zachované dinosaurie hniezdo. Kupca napokon stálo štyristodvadsaťtisíc dolárov. Na Slovensku sa konal mimoriadny zjazd KSS. Náklady agentúry neuvádzajú. * * * Ruský medveď začína byť nervózny, potuluje sa po svete a z nervozity terorizuje ľudí. Aj keď zlé jazyky obviňujú z rádioaktívnej otravy bývalého špióna Litvinenka ruskú tajnú službu, v tomto prípade nehovoríme obrazne. Chlpáčov na Sibíri znervózňuje príliš veľké teplo, ktoré im zabraňuje uložiť sa na zimný spánok. Jedna lastovička nerobí leto a jeden príliš teplý rok nerobí globálne otepľovanie. Ale ten jeden príliš teplý rok sa začína v poslednom čase vyskytovať akosi pričasto. Uveria skeptici až vtedy, keď im na okno zaklope nervózny medveď? * * * Tešili sme sa ako malé deti, keď sa kedysi v dávnoveku minulého storočia začali zavádzať voľné soboty. Najprv sa nešlo do školy jednu v mesiaci, potom dve, napokon boli všetky voľné. Aj v robote. Akí sme len boli naivní, ak sme si mysleli, že to je naozaj vďaka produktivite práce a že to je naozaj naše neodcudziteľné voľno. Nebolo. Keby sme boli robili, majetok štátu by bol ešte väčší, bolo by čo privatizovať ešte ďalšie roky a bolo by aj na naše penzie. Ale nie je. Preto treba predlžovať vek odchodu do dôchodku – so starnutím populácie to nemá nič spoločné. Veď vracať treba bohato. Za štyridsať rokov má nádejný dôchodca neodpracovaných 2 080 sobôt. Ak sa ho bude týkať odchod do dôchodku v šesťdesiatpäťke, odpracuje si z dlhu niečo vyše tisíc dní. Aby vrátil všetko, bude treba predĺžiť vek odchodu do dôchodku až na sedemdesiatku. Živijó! * * * Poznám kvadruplegika, pôvodne zdravotníka, úžasného človeka. Je úžasný nielen tým, že ochrnutie prakticky všetkého okrem hlavy po úraze ho nezlomilo a s pomocou najbližších žije možno plnohodnotnejšie ako ktokoľvek z nás. Je úžasný aj tým, že si vymyslel „písacie“ pomôcky na ruky, a o svojom živote s kvadruplegiou napísal vtipom a humorom sršiacu knihu. Vydavateľa sa síce nedočkala, no on už pracuje na ďalšej, píše aj do novín a časopisov. Občas sa podelí o svoje rozhorčenie nad úrovňou slovenčiny vo verejnom živote. Naposledy ho rozčúlilo slovné spojenie „tým pádom“ používané často, no nenáležite. Podľa neho by bolo namieste, nanajvýš keby ho použil na opísanie svojej životnej situácie on: „Zle som odhadol silu konára, ten sa zlomil – a ja som sa tým pádom z hrušky stal kvadruplegikom.“ (mp, ra)
