Spätná väzba

Ad: Baníkov mohla zachrániť technika, ktorá je vraj príliš drahá (Jakub Topol), Slovo 48/2006 Nechcem to relativizovať, je to smutná tragédia. Ale čo nie je v médiách, akoby neexistovalo. Napríklad v trnavskom Peugeote odpadne každý týždeň pri páse jeden človek. Od vyčerpania a smädu. Pás je nastavený na vy-soké tempo a pracovník nesmie za celých osem hodín opustiť miesto. Ani na záchod. Pre ľudí nad tridsať je to zbytočné peklo, takže buď odchádzajú alebo odpadávajú. A takých pásov je viac. Hneď vedľa je Sparťan, kde tzv. „policajt“ na páse začne pišťať po pár sekundách čo nerobíte. Nechceme si to priznať, ale Slovensko je chudobná, veľmi chudobná krajina s nie príliš lichotivou povesťou, vhodná tak akurát na výrobne pásy o niečo lepšie ako v Číne. Nakoniec, keby nás do EÚ nebrali v balíku, tak povedia, že im sme naprd, pretože EÚ kultúru aj tak nejako veľmi neobohacujeme. Možno by sa chodili pozerať na tú čiernu dieru v strede Európy. To sme to dobačovali a v televízii naše „elity“ predvádzajú bezstarostný happening s najväčším problémom – kto je koho kamarát. Iné témy by sa mali riešiť. Mucha Puk Ad: Euro a ekonomické ohrozenia zvonka (Joachim Becker), Slovo 48/2006 – hrubé zahraničné zadĺženie Slovenska sa za posledných šesť rokov ako pomer k HDP takmer NEZMENILO, je stále okolo úrovne 55-6 percent HDP (to strojnásobenie je iba v nominále USD), – rezervy NBS sa dlhodobo pohybujú takmer presne na úrovni hladiny zvyškového krátkodobého vonkajšieho dlhu, – zvyšujú sa aj oficiálne rezervy ako pomer k dovozu tovaru, – toto je veľmi, veľmi odlišná situácia od Argentíny v druhej polovici 90. rokov, – kurzové pásmo SKK garantuje v poslednej inštancii ECB so svojimi rezervami (áno, členstvo v EÚ nechráni, ale v ERM II áno), – radil by som pozerať sa na pomer import/export pred vyslovovaním súdov o tom, či je zhodnocovanie meny dobré alebo zlé pre ekonomickú výkonnosť, – ďalej to už ani nebudem rozoberať. Sorry, ale toto je presne problém slovenskej „ľavice“: nadáva na hlupáčikov z pravicových think-tankov a ako odpoveď ponúka článočky, ktoré kvalitou v pohode prekonávajú aj hocičo z Nadácie F.A. Hayeka. Naozaj a z úprimného záujmu sa pýtam: je toto cesta vpred? JD Pár poznámok: – JD si pletie pomer dlh k HDP so zvýšením dlhu. Ale aj pomer medzi zahraničným dlhom a HDP sa zhoršil, v roku 2000 bol niečo nad 40 percent a dnes je 60 percent (podľa údajov WIIW), – aj v Latinskej Amerike sa niekoľko rokov nazhromažďovali rezervy a boli väčšie ako predtým v minulosti – mal to byť nástroj, ako sa vyrovnať so zvýšenou mierou nestability, – pri špekulatívnom útoku sa rezervy môžu ľahko rýchlo vypariť. To bolo vidieť na príklade niekoľkých latinskoamerických krajín, – ak bude Slovensko potrebovať podporu ECB, bude to znamenať, že je v hlbokých problémoch a dôverou v korunu to silne otrasie, – odvolávanie sa na ECB dokonca podporuje môj argument, že vstup do eurozóny sa vníma ako ochranný mechanizmus, – v septembri 2006 bol deficit platobnej bilancie 9,46 miliardy korún – najvyšší od februára (SME 11. novembra 2006). Podľa SME tento údaj analytikov „prekvapil“. Exportéri sa na zhodnocovanie koruny otvorene sťažujú. To naznačuje, že problém tu je. Joachim Becker, Viedeň Ad: Momentky z narodenín (Michal Polák), Slovo 48/2006 Predovšetkým je to prvý oficiálny politický memoriál na počesť osobnosti Alexandra Dubčeka po mnohých rokoch ignorancie oficiálnej slovenskej politiky. Na to nezabúdajme. Považujem za dobré, že súčasná vládna strana Smer-sociálna demokracia sa podujala na tento krok. Pred rokom i predtým si výročia A. Dubčeka pripomínala vždy iba hŕstka ľudí a takmer neoficiálne bez povšimnutia médií. To je všetko dôsledok silného nakadenia si slovenskej súčasnej „pospolitosti“ na nedávnu vlastnú minulosť. Peter Zajac-Vanka