Moc, korupcia a lži

Denník Guardian uverejnil nedávno úryvok z novej knihy britského autora Willa Huttona o Číne. Autor tvrdí, že Čína nie je zázračne rastúcim obrom, ktorý ovládne svet, ale nestabilným kolosom, ktorý zvnútra rozožiera neefektívnosť a korupcia. V úvode upozorňuje, že neuveriteľný rast Číny za posledných 25 rokov – zo zaostalej, rozvojovej krajiny na giganta o sile dvoch biliónov dolárov – spôsobuje silné pokušenie potvrdzovať ním vlastné predsudky. Západ chce vidieť rast Číny ako výsledok faktického prijatia kapitalizmu, trhovej ekonomiky (bez ohľadu na rétoriku čínskeho vedenia). Liberalizácia, privatizácia, trhové slobody a prijatie globalizácie majú byť jedinou cestou k prosperite. Čína zas tvrdí, že za ekonomický úspech vďačí špecifickému ekonomickému modelu, ktorý opisuje ako „socialistickú trhovú ekonomiku“. Podľa Huttona nemá pravdu ani jedna strana. Bližší pohľad ukazuje, že Čína nevytvára žiaden systém, ktorý by mohol byť nazvaný kapitalizmom. Komunistická strana drží kormidlo politickej moci pevne v rukách a ovláda aj ekonomiku, až po úroveň vlastníckych práv a tvorbu podnikateľských stratégií. To nemá nič spoločné so západnou predstavou o kapitalizme, spojenou s autonómnymi vlastníckymi právami a právom podnikať. Čína nie je ani „socialistickou trhovou ekonomikou“. Hutton ju nazýva leninistickým korporatizmom. Leninistickým preto, že sa v ňom dodržuje Leninova zásada vedúcej úlohy strany, jej monopolu v politickom živote a pri kontrole ekonomiky. Korporatizmom zase preto, že rámec ekonomickej aktivity v Číne sa riadi a koordinuje centrálne a z tohto systému sa nemôže vymaniť žiaden ekonomický aktér. Čínsky systém okrem toho nie je žiadnym hospodárskym zázrakom. Je nestabilný, neefektívny , závisí od masového vyvlastňovania príjmov roľníckeho obyvateľstva, spôsobuje kolosálne nerovnosti a v konečnom dôsledku je neudržateľný. Hutton svoje tvrdenia ilustruje na čínskom probléme s korupciou. V minulých rokoch prebehlo v krajine niekoľko procesov s významnými predstaviteľmi režimu, ale aj množstvom funkcionárov v regiónoch, ktorí boli potrestaní za korupciu (len v roku 2003 bolo za ňu súdených 794 sudcov). Hutton cituje čínskeho ekonóma Hu An-Ganga, podľa ktorého sa kumulatívne vnútorné náklady spôsobené korupciou pohybovali na konci deväťdesiatych rokov vo výške 13,3 až 16,9 percenta HDP. Na rovnakej úrovni sú údajne aj dnes. Čínska Komunistická strana je podľa Huttona jednou z najskorumpovanejších organizácií na svete a kombinácia absolútnej moci a ideológie, ktorá už príliš očividne neodráža realitu, je vírus, ktorý morálne a psychologicky podkopáva režim. Ak padne režim, zrúti sa aj neudržateľná ekonomická štruktúra. Autorita Pekingu padne a Čína sa môže rozpadnúť na relatívne nezávislé provincie, ako na začiatku 20. storočia. Napriek bombastickým správam o čínskom hospodárstve je výsledkom ekonomická slabosť. Inovačná aktivita je slabá, polovica čínskych patentov pochádza od zahraničných spoločností. Rast závisí od obrovských investícií, ktoré sú v neudržateľnej výške viac ako 40 percent HDP, a financuje ich vyvlastňovanie príjmov a úspor roľníkov. Okrem toho v Číne klesá hraničná efektívnosť investícií – na dodatočné zvýšenie ekonomických výstupov o jeden dolár potrebuje Čína zvýšiť investície o 5,4 dolára – to je značne viac než v európskych vyspelých ekonomikách či USA. Pred 20 rokmi to Čína dokázala so 4 dolármi. Západ sleduje Čínu so zmesou obdivu a závisti. Podľa Huttona by sa mal skôr obávať. A mal by sa snažiť predísť katastrofe tým, že pomôže transformovať čínsky ekonomický a politický systém do udržateľnejšej štruktúry. Will Hutton je autor knihy Writing on the Wall