Nezadržateľná pohroma?

Svet zažil nespočetné množstvo väčších či menších konfliktov. V drvivej väčšine prípadov bol dôvodom boj o suroviny. Od zlata, uhlia, ropy a drahých kameňov až po jedlo či vodu.
Počet zobrazení: 913
voda2-m.jpg

Svet zažil nespočetné množstvo väčších či menších konfliktov. V drvivej väčšine prípadov bol dôvodom boj o suroviny. Od zlata, uhlia, ropy a drahých kameňov až po jedlo či vodu. Človek prežije bez diamantov, ale určite nie bez vody, a práve preto sú konflikty o vodu najhoršie. Umožňuje vznik života, tvorí skoro 70 percent zemského povrchu a sme od nej úplne závislí. Jednoduchý človek z rozvinutej krajiny si ani nedokáže predstaviť jej nedostatok. Napriek tomu sa začína považovať za kľúčovú surovinu budúcnosti. Konflikty o vodu sa stali hlavnou témou tohtoročnej Správy o rozvoji ľudstva (Human Development Report), ktorú každý rok vypracováva Organizácia spojených národov. V rozvinutých krajinách predstavuje problém najmä zvýšená spotreba pitnej vody v priemysle a energetike a kvalita vody, ktorú si sami znečisťujeme ešte stále nedostačujúcou environmentálnou politikou. V tomto smere by sme si mali brať príklad z krajín, ktoré momentálne presadzujú kvalitnú politiku ochrany životného prostredia s pozitívnymi výsledkami, ako napríklad Švédsko, Nemecko či Veľká Británia. Tieto problémy sa dajú vyriešiť pomerne jednoducho využívaním úžitkovej vody a ochranou vzduchu, vody a pôdy pred škodlivými účinkami ľudskej činnosti. Zvyšok sveta zažíva zas miestami rozsiahle environmentálne katastrofy. Dobrým príkladom je vysychanie Aralského jazera, čo je nesmierne krutá daň za pestovanie bavlny. Projekt využívania prítokovej vody s nedomyslenými následkami spôsobil kompletnú zmenu v regióne, čo vyústilo do zlikvidovania rybolovu a devastovania zdravia miestnych obyvateľov. Vysušená zem nezarastá vegetáciou, ale mení sa na púšť zdobenú vrakmi rybárskych lodí. Aralské jazero nemalo odtoky, a teda neustále akumulovalo škodliviny z prítokov a pobrežia. Teraz púštne búrky rozptyľujú škodliviny do ovzdušia a to spôsobuje, že sa už v regióne okolo Aralského jazera nerodia zdravé deti. Každý novorodenec má vrodené ochorenie a je predurčený na neúspech v našom dravom svete. Ďalším príkladom je Čadské jazero, ktoré sa zmenšilo na desatinu rozlohy spred štyridsiatich rokov. Stalo sa obeťou nenásytnosti a nedostatku spolupráce medzi štyrmi africkými štátmi. V dnešnej dobe z neho žije už len Čad a Kamerun. Niger a postupne aj Nigéria túto možnosť stratili. Poznáme však aj pozitívne príklady, ako je dohoda medzi Izraelom a Jordánskom, podľa ktorej Izrael umožnil prístup k vode aj susednému Jordánsku. Menej šťastia majú ľudia žijúci na okupovaných palestínskych územiach, ktorých ilegálni izraelskí osadníci úplne odrezávajú od vody, čo sa prakticky rovná pokusu o genocídu. Izraelská dominancia sa tak prejavuje aj desaťnásobne vyššou spotrebou vody na jedného obyvateľa oproti Palestínčanom. Neúspechy a štipka nádeje Skoro dva milióny detí zomiera každý rok pre nedostatok zdravej vody a hygieny. V dobe obrovského technologického pokroku, blahobytu a plytvania niekoľkých štátov, žije na Zemi stále miliarda ľudí, ktorí nemajú prístup k neznečistenej vode. Politike vládnu osobné záujmy. Ľudia si neradi priznávajú zlyhanie a zatvárajú oči pred realitou. Médiá radšej ukazujú vystrájanie prírody, ako by mali poukazovať na zlyhanie ľudstva. Zatvárame oči pred hladomorom a krízami, ktoré spôsobuje boj o vodné zdroje, lebo nám súčasný stav vyhovuje. Globálny systém, ktorý obnáša vzťahy medzi chudobnými a bohatými krajinami, je jednoznačne chybný už aj preto, že každé tri sekundy zomrie na svete jedno dieťa pre chudobu. Náš postoj potrebuje rozsiahlu reformu založenú na nielen kvalitnej humanitárnej, ale aj rozvojovej pomoci. Šesť rokov po stanovení Miléniových rozvojových cieľov svitá nádej. Robia sa pokroky v oblasti základného vzdelávania mládeže, boja proti AIDS (aj keď absolútne čísla nakazených vírusom HIV stúpajú) či zvyšovania skutočnej pomoci a znižovania dlhov chudobných krajín. Globálne problémy si zaslúžia pozornosť a rozsiahlu verejnú diskusiu. Každý sa môže zamyslieť nad svojím životným štýlom a nákupnými zvykmi. No na Slovensku panuje vo všeobecnosti obrovský nezáujem. V tom by mohli byť príkladom krajiny západnej a severnej Európy. Nastal čas splatiť environmentálny dlh, ktorý sa stáva trvalo neudržateľným. Ľahostajnosť a pohodlnosť spôsobuje, že sa šíria púšte a zároveň sa zvyšuje frekvencia i sila katastrof, ktoré ročne zabíjajú mnoho ľudí. Klimatické zmeny spôsobia posun klimatický pásiem, čo bude mať nepredstaviteľne negatívne následky pre štáty Stredozemného mora, faunu a flóru. Takéto zmeny zmaria desiatky rokov trvajúcu snahu mnohých krajín o rast životnej úrovne. Cieľom je trvalo udržateľný rast založený na obrovskej podpore alternatívnych zdrojov energie. Existuje mnoho zaujímavých projektov a nápadov – napríklad myšlienka výstavby veľkých koncentrovaných solárnych systémov, ktoré by zohrievali morskú vodu, a produktom ich činnosti by bola elektrina pre Európu a pitná voda pre vysušené oblasti severnej Afriky. Autor je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984