Zapoja sa USA do boja proti klimatickým zmenám?
Podľa informácií z prostredia britskej vlády sa možno pripravuje zásadná zmena postoja americkej administratívy v otázke globálneho otepľovania. Administratíva Georgea Busha rozhodne nepatrila medzi zástancov boja proti klimatickým zmenám. Americký prezident najprv odmietal uznať, že vôbec nejaké zmeny prebiehajú. Potom začal tvrdiť, že hoci sa svetová klíma mení, čo vyvoláva extrémne výkyvy počasia, nie je to nijako spôsobené ľudskou činnosťou. Svoje tvrdenia podporoval „vedeckými štúdiami“ – asi nikoho neprekvapí, že boli financované veľkými ropnými korporáciami. Najnovší postoj americkej vlády už priznáva, že na našej planéte prebiehajú globálne zmeny klímy, ktoré spôsobil svojou činnosťou aj človek. Reguláciu, obmedzovanie emisií vytvárajúcich skleníkový efekt však odmieta. Namiesto toho vidí Washington riešenie v investíciách do nových, efektívnejších výrobných postupov. Britský nedeľník The Observer teraz zverejnil tvrdenie zdrojov blízkych britskému premiérovi, podľa ktorého sa George Bush pripravuje na zásadný obrat v otázke boja proti klimatickým zmenám. Má ho oficiálne oznámiť v prejave o stave únie na konci tohto mesiaca. Výsledkom by mala byť ochota USA rokovať o „následníkovi Kjóta“ – medzinárodnej dohode o obmedzení emisií po ukončení platnosti Kjótskeho protokolu v roku 2012. Blairov klimatický lobing O tejto zásadnej medzinárodnej dohode by sa malo rokovať na stretnutí klubu najbohatších krajín G8 v júni. Podľa Observeru to vysvetľuje aj fakt, prečo sa Blair snaží zo všetkých síl zostať v úrade až do leta, aj keď je jeho popularita veľmi nízka. Zabezpečiť globálnu dohodu o obmedzení emisií, o ktorú sa posledných niekoľko rokov intenzívne snažil, by bolo politickým dedičstvom, ktoré by mohlo sčasti prekryť katastrofu irackej vojny. Blair a Bush hovorili o boji proti klimatickým zmenám niekoľkokrát, britský premiér sa usiloval svojho amerického spojenca presvedčiť o akútnosti problému, ako aj o tom, že „investície“ a „trh“ ho nevyriešia. Naposledy o tejto téme rokovali pred Vianocami a v prostredí britskej vlády panuje presvedčenie, že sa podarilo dosiahnuť zásadný posun. Americký prezident má čoskoro súhlasiť so stanovením maximálneho stropu emisií, čo by znamenalo, že americký priemysel a spotrebitelia budú po prvýkrát nútení reguláciami obmedzovať svoju spotrebu energií a produkciu skleníkových plynov. Spojené štáty sú ich najväčším producentom. Obrat v politike? Podľa britského nedeľníka je možné tento posun chápať ako súčasť celkového posunu názorov americkej administratívy po tvrdej porážke, ktorú republikáni utrpeli v minuloročných kongresových voľbách. Pravdou tiež je, že hoci USA doteraz odmietali pristúpiť ku Kjótskemu protokolu alebo inej medzinárodnej dohode stanovujúcej záväzné obmedzenia emisií, jednotlivé štáty federácie – napríklad New York či Kalifornia – si určili vlastné limity a vytvárali dokonca systém obchodovania s emisnými povolenkami podobný tomu, aký funguje v EÚ. V rámci neho dostane krajina kvótu na povolené množstvo emisií. Tieto národné kvóty rozdeľujú potom vlády podnikom na svojom území. Ak firma prekročí pridelené množstvo emisií, musí si ďalšie povolenie kúpiť na trhu od takých firiem, ktoré sa dokázali dostať pod vlastné limity. Takýto systém má podporovať investície do environmentálne priaznivejších výrobných postupov. Zmenu environmentálnej politiky USA na federálnej úrovni signalizovalo aj oznámenie vlády USA zo začiatku tohto mesiaca, ktorým nečakane vyhlásila polárne medvede za ohrozený druh, pretože postupné topenie ľadovcov spôsobené globálnym otepľovaním postupne ničí ich prirodzené životné prostredie na Aljaške. Argumenty zástancov regulácie emisií podporila aj správa Nicholasa Sterna o finančných následkoch globálneho otepľovania. Podľa nej ak ľudstvo nebude konať, bude čeliť environmentálnej katastrofe obrovských rozmerov, s obrovskými nákladmi. Na zmenu si možno ešte počkáme Dôležitým dátumom bude teda nasledujúci summit G8, na ktorom budú európske krajiny a USA rokovať o následníkovi Kjótskeho protokolu. Pokiaľ ide o ďalších členov klubu najbohatších, Rusko sa pripojilo k protokolu po silnom lobingu Európskej únie, Japonsko a Kanada majú postoj podobný pozícii Bieleho domu. Rozhodujúci však bude postoj Spojených štátov, najväčšieho znečisťovateľa a doteraz najväčšieho odporcu Kjóta. Blairova vláda, ktorá patrí medzi hlavných globálnych advokátov záväzných limitov na emisie verí, že sa jej tentoráz podarí uspieť. Republikáni, ktorí doteraz dokázali zablokovať akékoľvek opatrenia, stratili väčšinu v oboch komorách Kongresu. The Observer však upozorňuje, že pozitívny posun nemusí byť zďaleka tak blízko. Ako už bolo spomenuté, George Bush totiž už niekoľkokrát zo svojich predchádzajúcich tvrdení ustúpil – no po zmene názoru nenasledovali reálne kroky. Nádejou by tak bolo dosiahnutie dohody o globálnom rámci boja proti klimatickým zmenám približne v roku 2009. V tom čase už budú mať Spojené štáty nového prezidenta a treba dúfať, že v týchto otázkach bude progresívnejší. Autor je spolupracovník Slova
