Opozícia kope do otvorených dverí

Riešenie problémov s vývojom dôchodkov zahŕňal volebný program každej parlamentnej strany. Táto téma sa však v súčasnosti na politickej scéne vyostrila po tom, čo SDKÚ spustila kampaň za „záchranu reformy“. Predstavitelia vládnej koalície pritom vyhlasujú, že zmena pomeru príspevkov do druhého piliera sa nepripravuje. Zdá sa, že opozícia má akosi málo tém na vlastnú prezentáciu, a tak si ich musí umelo vytvárať. Najväčšie zmeny v dôchodkovom systéme sa urobili za bývalého ministra Ľudovíta Kaníka. Vtedy sa zaviedol tzv. druhý kapitalizačný pilier. Súčasne sa však vyplácajú aj dôchodky z prvého piliera. Presnejšie, vypláca ich Sociálna poisťovňa z fondu dôchodkového poistenia, do ktorého prispievajú zamestnávatelia a zamestnanci vo výške osemnásť percent z príjmu zamestnanca. Následne sa z neho odvádzajú penzie súčasným dôchodcom. Znamená to, že priebežný systém sa bude v budúcnosti čoraz viac zaťažovať. Na jedného dôchodcu totiž pripadne nižší počet pracovne aktívnych prispievateľov. V rámci kapitalizačného piliera si časť sporiteľov od 1. januára 2005 sporí polovicu, teda deväť percent, na osobných účtoch v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Dôvodom vtedajšej pravicovej vlády, aby situáciu riešila takto, bol nepriaznivý demografický vývoj. Pretože postupne klesá pomer ľudí v produktívnom veku k počtu dôchodcov, časť zvýšenej záťaže na výplatu dôchodkov v budúcnosti prenáša štát na súčasnosť. Ale tak vznikajú výpadky príjmov Sociálnej poisťovne vo výške približne 21 miliárd korún ročne, čo je okolo 1,4 percenta hrubého domáceho produktu. Ide o dosiaľ najnákladnejšiu reformu. A iba ďaleká budúcnosť ukáže, či bola skutočnou reformou. Každý variant nie je hrozivý Výskumy o nepriaznivom demografickom vývoji sú naďalej diskutabilné. Nik dnes nevie presne určiť, akú populáciu budeme mať na Slovensku o dvadsať až štyridsať rokov. Aj doterajšie štúdie obsahujú niekoľko variantov, z ktorých každý nie je taký hrozivý. Ak sa navyše diskutuje o tom, že časť „budúceho dlhu“ treba riešiť v súčasnosti, položme si aj otázku, v akom stave bude slovenská ekonomika a kedy zvládne riešenie tohto problému ľahšie. V súčasnosti? Alebo, pri jej súčasnom vysokom raste neskôr, v budúcnosti? Minulá vláda sa rozhodla pre kapitalizáciu. Jej zásadou je odkladanie a zhodnocovanie finančných prostriedkov z časti odvedených príspevkov. Toto rozhodnutie samo osebe nemusí vzbudzovať pochybnosti. Je totiž niekoľko foriem kapitalizácie. Môže ísť o vytvorenie takzvanej kapitalizačnej rezervy v Sociálnej poisťovni. Išlo by o finančné prostriedky, ktoré by poisťovňa odkladala na osobitný účet a zhodnocovala podľa pravidiel kapitálového trhu. Samozrejme, že by tak mohli vzniknúť aj osobné dôchodkové účty, ktoré by spravovala Sociálna poisťovňa alebo iná verejnoprávna inštitúcia. Dzurindov kabinet sa však v roku 2004 rozhodol inak. Za kapitalizáciou, tak ako za všetkým ostatným, videla iba súkromný sektor. Polovica peňazí súčasnej generácie v produktívnom veku bola, hoci dobrovoľne, zverená súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Tu sa prejavil odlišný pohľad pravice a ľavice. Súkromný verzus verejnoprávny sektor. A súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti to, samozrejme, nerobia zadarmo. Poplatky, ktoré od sporiteľov vyberajú, a nad očakávania vysoká účasť obyvateľstva v tomto systéme, urobili z druhého piliera pre nadnárodné spoločnosti z dlhodobého hľadiska veľmi výhodnú investíciu. Zodpovednosť v súčasnosti Druhý pilier, tak ako je zavedený, sa stal realitou. Viaceré zmeny, ktoré uskutočnila predchádzajúca vláda, je len ťažké zvrátiť. O tom, či cesta, akou sa vybrala, mohla byť aj lepšia, môžeme polemizovať. Faktom však ostáva, že návrat do pôvodného stavu by bol ešte bolestivejší a omnoho nákladnejší. Aj preto sa súčasná vláda rozhodla, že druhý pilier ako taký zachová. Otvorene hovorí, že výška príspevkov doňho (deväť percent) sa nezníži. Naopak, od prvého januára 2007 presadila vládna koalícia pozitívne zmeny, ktorých cieľom bolo druhý pilier stabilizovať. Obrovské množstvo špekulatívnych prestupov druhý pilier destabilizovalo a odoberalo z neho značnú časť peňazí. Dá sa povedať, že minulá vláda zanechala tento systém v úplnom neporiadku a dovolila sprostredkovateľom a finančným skupinám, aby ho úplne vyžmýkali. Poslaneckou novelou sa od januára zabránilo špekulatívnym prestupom, limitovali sa výdavky dôchodkových správcovských spoločností na reklamu a uzatváranie zmlúv. Navyše sa výrazne znížili poplatky, ktoré platia sporitelia za správu dôchodkového fondu. Táto zmena spôsobí, že si ľudia na svojich účtoch nasporia viac peňazí. Aj vďaka týmto zmenám sa systém stal stabilnejší. Baranidlo opozície Opozičné strany spustili veľkú kampaň za záchranu druhého piliera. Je veľmi zaujímavé, že začali skôr, ako vláda oficiálne oznámila akékoľvek zásahy do dôchodkového sporenia. Stalo sa to, čo sa dalo predpokladať – zníženie odvodov nebude. SDKÚ tak trochu úsmevne vynaložila stranícke peniaze na kampaň, ktorá jej má slúžiť ako baranidlo do otvorenej brány. Takáto aktivita má aj iný, závažnejší rozmer. Popularita vlády je len ťažko napadnuteľná. V tejto situácii nemá opozícia veľa príležitostí na konštruktívnu kritiku. V zmysle tradičného slovenského príslovia, kto chce psa biť, palicu si nájde, si vytvorila umelú tému. Zmeny, ktoré čakajú v tomto smere, sa podľa posledných informácií nebudú týkať nastavenia pomeru príspevkov medzi prvým a druhým pilierom. Napriek tomu je tu ešte čo robiť. Podľa svojho programového vyhlásenia bude vláda presadzovať, aby bol vstup do druhého piliera dobrovoľný. Aj to môže mať rozličné podoby. Mladý človek, ktorý je prvý raz dôchodkovo poistený, sa napríklad bude môcť rozhodnúť, či do druhého piliera vstúpi. Na rozhodnutie dostane čas a jeho nekonanie sa bude automaticky považovať za súhlas. Tak či onak, pätdesiattisíc je oproti poldruha milióna sporiteľom zanedbateľný počet na to, aby akékoľvek ich rozhodnutie destabilizovalo systém. Sloboda výberu však určite nebude na škodu. Vládna vízia budúcnosti Hovorí sa aj o možnosti odchodu z druhého piliera. Podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny mal by mať právo vystúpiť ten, pre koho je takýto typ sporenia nevýhodný. Aj tieto definície sa dajú konkretizovať rôznymi spôsobmi. Či už z hľadiska veku, nasporenej sumy atď. Veľmi diskutovanou témou sa v poslednom čase stala aj bezpečnosť nasporených peňazí. Dzurindova vláda totiž plánovala zmeniť legislatívu tak, aby DSS mohli investovať aj do tzv. rizikového kapitálu. Ide o vysoko rizikové investície do rozličných, i menej overených projektov, napríklad do výskumu, vývoja a fondov. Takáto možnosť bola doslova hazardom. Napriek tomu, že bývalá vláda uvažovala, či neumožní rozšírenie investícií aj do rizikových oblastí, odvahu na takúto zmenu nenašla. Našťastie. Naopak, dnes sa hovorí o sprísnení dohľadu a kontroly nad podnikaním DSS a zvýšení garancie štátu za tento systém. Zmeny, o ktorých sa diskutuje, teraz posudzuje ministerstvo práce. To má o nich do konca marca pripraviť analýzu, z ktorej by malo byť jasné, ako riešiť výpadok vo financovaní Sociálnej poisťovne a aké ďalšie zmeny druhý pilier potrebuje. Autor je poslanec NR SR za Smer-SD