Referendá sa dajú vylepšiť

Popri voľbách je referendum druhým nezastupiteľným nástrojom priamej demokracie. Občania si tak môžu nielen vyberať svojich zástupcov na jednotlivých úrovniach moci, ale prostredníctvom referenda rozhodovať aj o rozličných problémoch obce, regiónu a štátu. Nízka volebná účasť a obrovský počet neplatných všeľudových hlasovaní sú však signálom, že spoločnosť má pri správe vecí verejných vážne nedostatky. Nízka volebná účasť sa vysvetľuje nezáujmom občanov, slabou ponukou, ale aj nezrozumiteľnosťou politiky. Nebolo by správne pridávať váhu ktorémukoľvek z týchto faktov. Omnoho zmysluplnejšie by bolo, keby sa hľadali príčiny, pre ktoré ľudia síce rešpektujú voľby, ale ignorujú iný spôsob hlasovania. Vzťah k spoločným záležitostiam nepochybne pramení z kvality občianskej spoločnosti. Z toho, že ľudia cítia význam svojho názoru a silu svojho rozhodovania. Paradoxne rovnakú možnosť rozhodovať a niesť za to zodpovednosť im ponúka aj referendum. Vzťah k nemu je však omnoho macošskejší. Ak sa Slovensko nechce vybrať cestou jediného nástroja priamej demokracie (volieb), malo by sa pokúsiť vytvárať podmienky na to, aby sa referendum udomácnilo nielen v slovníku, ale aj v praktickom rozhodovaní. Referendum má svoj legislatívny rámec zakotvený v zákone o spôsobe jeho uskutočnenia. Ten sa stal v uplynulých dňoch pracovným materiálom poslancov národnej rady. Najnovší návrh jeho novely okrem iného navrhuje, aby bolo jednodňové. Dáva možnosť hlasovať o závažných otázkach aj tým občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na jej území i osobám vo výkone trestu odňatia slobody. Ale ani tieto zmeny v podstate neriešia vzťah ľudí k plebiscitu. Takáto novelizácia negarantuje prehodnotenie ich postoja k forme voľby, na ktorú sú len dve možnosti odpovede. Kým sa bude parlament zaoberať záležitosťami, ktoré neprehodnocujú postoj občanov k referendu, dovtedy bude každá novelizácia iba hlasovaním o zmenách vyžadujúcich ďalšie zmeny. Zvýšenie váhy referendovej demokracie je lakmusovým papierikom, ktorý signalizuje vyspelosť politickej scény. Zafarbí sa práve tak, ako sa pri riešení tohto problému vyfarbia politické elity. Tie majú tak ako v referende len dve možnosti. Prispôsobia právoplatnosť referenda reálnej situácii v spoločnosti – teda nízkemu záujmu o správu vecí verejných. Alebo budú nepodstatnými zmenami občanov postupne a stále viac izolovať od jednej z možností priameho rozhodovania. Tak ako je konkurencia hnacím motorom trhovej ekonomiky, je aj politická pluralita predpokladom úspešnej politiky. Politiky, v ktorej je občan povýšený nad politika, a nie naopak. Priama demokracia na Slovensku je pre ľudí, ktorí rozhodujú v jednom štáte, ôsmich samosprávnych krajoch a v takmer troch tisíckach obcí. Rozhodujú pri voľbách, aj v referende. Prvý nástroj si osvojili, druhému sa odcudzili. Na to nech poslanci nezabúdajú ani pri vylepšovaní referendovej demokracie. Autor je politológ, prednáša na Prešovskej univerzite