Afrika opäť na vojenských mapách
Neúspechy politiky na Blízkom východe a potreba zabezpečiť si prístup k strategickým nerastným surovinám sú pravdepodobne najdôležitejšími príčinami rastu dôležitosti Afriky v politike USA. Podľa oficiálnej rétoriky vedú USA svoje ťaženie na Blízkom a Strednom východe v mene demokracie a stability. Ich početní kritici tvrdia, že dôvod je omnoho prozaickejší – ropa. Zdá sa, že tento kritický pohľad podporuje aj minulotýždňové rozhodnutie USA, hoci sa týka úplne iného kontinentu. Spojené štáty americké vytvárajú nové vojenské veliteľstvo Pentagonu pre Afriku pod názvom Africom. Rastúca dôležitosť Afriky Dôležitosť Afriky pre amerických vojenských stratégov po konci studenej vojny výrazne klesla. Strategická hrozba z prenikania Sovietskeho zväzu sa stratila, Afrika nefigurovala na zozname hlavných dovozcov strategických nerastných surovín, ani ako potenciálny dôležitý trh. Všetko však môže zmeniť neúspech americkej politiky na Blízkom a Strednom východe, ktorý je so zhoršujúcou sa situáciou v Iraku stále pravdepodobnejší. Rozhodnutie Bieleho domu vytvoriť samostatné vojenské veliteľstvo pre Afriku tak má celkom praktické príčiny. Náleziská v Guinejskom zálive – najmä v Nigérii a Angole – by mali o desať rokov poskytovať štvrtinu dovozu ropy do USA. Hrozbu však predstavujú islamské hnutia vo východnej a severnej Afrike, ako aj rastúci tlak konkurencie Číny, ktorá potrebuje na svoj ekonomický rast stále viac vonkajších zdrojov. Spojené štáty tak musia zvýšiť svoju angažovanosť. A na to potrebujú vytvoriť rozhodovacie a plánovacie štruktúry. Primát vojenskej moci Vytvorenie Africomu tiež sleduje vzor mimoriadne sa spoliehať na vojenskú moc a expanziu vojensko-bezpečnostných štruktúr v období prezidentovania Georga Busha mladšieho. Tento vývoj nemožno úplne vysvetliť reakciou na 11. september 2001. Ako vo svojom článku pre britský The Guardian upozorňuje Simon Tisdall, americký vojensko-priemyselný komplex sa zmenil na dynamický biznis s globálnym dosahom. Rozpočtové požiadavky Pentagonu na fiškálny rok končiaci v septembri 2008 narástli na 716,5 miliardy dolárov. To je v porovnaní s Clintonovou érou viac ako dvojnásobok. Rusko tohto roku minie na obranu tridsaťjeden miliárd dolárov, Čína podľa odhadov Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie asi osemdesiatsedem miliárd. Najväčšie armády sveta vyzerajú oproti americkej ako chudobní príbuzní. Podľa vyhlásenia prezidenta Busha má Africom podporovať „naše spoločné ciele mieru, bezpečnosti, rozvoja, zdravia, vzdelávania, demokracie a ekonomického rastu“ a jeho vznik sa nemá spájať s nasadením ďalších bojových jednotiek. Zatiaľ. Vysielať jednotky do zahraničia nie je v tieni irackej katastrofy veľmi populárne. Ak je však zrod Africonu reakciou na rastúcu dôležitosť Afriky v amerických strategických záujmoch, potom je nasadenie armády do miestneho konfliktu len otázkou času, keď bude Washington cítiť, že sú tieto záujmy ohrozené. Africký front V praxi bude pôsobenie Africomu v prvej fáze veľmi pravdepodobne zahŕňať koordináciu a dohľad nad už teraz rozsiahlymi vojenskými tréningovými programami v Afrike, financovanými z USA. V mnohom sa to asi bude podobať na spôsob, akým bola vytvorená po 11. septembri 2001 americká misia v Džibuti na východe Afriky. Ako však ukázal práve príklad tejto misie, v mene boja proti terorizmu a zaistenia americkej bezpečnosti sa dá ľahko prejsť od trénovania etiópskych jednotiek na inváziu do Somálska k námornej a leteckej podpore útoku. A od toho potom možno prejsť k priamemu nasadeniu vojenskej sily. Koordinácia a rozširovanie operácií, ako je podpora etiópskej intervencie v Somálsku, prítomnosť špeciálnych amerických jednotiek v Alžírsku či desiatimi krajinami tvorené Transsaharské protiteroristické partnerstvo, prichádza americká „vojna proti terorizmu“ na africký kontinent. Vytvorenie Africomu to potvrdzuje. Aj v tomto prípade však možno za ideálmi demokracie, ľudských práv a mieru badať strategické ekonomické záujmy. Autor je spolupracovník Slova
