Slovensko spaľovňou únie?

U,fikoval spaľovanie odpadov z dnešného zneškodňovania na zhodnocovanie. Na Slovensko mohli začať prúdiť nové tony smetí. Iste, odpad z bohatších krajín EÚ sa do tých chudobnejších vyváža aj dnes, ale na čierno. Keby dali europoslanci takýmto zámerom zelenú, naše životné prostredie by na to riadne doplatilo. Pri ,,zneškodňovaní“ odpadu sa totiž jeho transport cez hranice zakazuje, ak sa však ide ,,zhodnocovať“, vyviezť ho je možné. Čo všetko mohla spôsobiť drobná terminologická zmena v texte jednej smernice... Ako vidno, lobisti tohto typu majú otvorené dvere všade, dokonca i do Európskeho parlamentu. A podľa všetkého si kamarátov našli aj medzi zástupcami zo Slovenska. Peter Šťastný (SDKÚ-DS), Anna Záborská a Miroslav Mikolášik (obaja za KDH) im zrejme sadli na lep. Ktovie, ako by neskôr vysvetľovali svojim voličom, že do spaľovne v ich meste putujú z Rakúska, či Nemecka vagóny naložené zmiešaným, neraz aj nebezpečným odpadom, kým naši šťastnejší, a najmä šikovnejší európski spolupútnici sa tešia z čoraz čistejšieho ovzdušia. Táto zmena by skomplikovala aj kontrolu nelegálnych dovozov všelijakého svinstva a jeho vysýpanie na pololegálne skládky. A tých máme už viac než dosť. Veď niektorí majitelia zanedbaných statkov či starostovia si pre korunu nechajú aj koleno vŕtať. Oveľa zodpovednejšie sa k hlasovaniu postavil Vladimír Maňka, Miloš Koterec, Monika Beňová (všetci traja zo Smeru) a Zita Pleštinská (SDKÚ-DS), ktorí takéto maniere spolu s väčšinou kolegov z ostatných krajín jednoznačne zamietli. Smernica ukladá každému štátu EÚ, aby do roku 2020 recykloval prinajmenšom polovicu svojho komunálneho a sedemdesiat percent priemyselného odpadu. Pre Slovensko je to reálny termín, ak vláda zabezpečí triedený zber všetkých materiálov, ktoré sa dajú recyklovať. V súčasnosti sa u nás takto spracúva takmer pätina domácich odpadov. Europarlament okrem toho krajiny únie zaväzuje, aby do roku 2012 stabilizovali produkciu odpadov. Ak by sa tento závažný problém urýchlene neriešil, do roku 2020 by narástol ich objem až o štyridsaťtri percent! Zneškodňovať takéto množstvo neroztriedeného materiálu by znamenalo stále viac ho spaľovať – poškodzovať klímu a plytvať vzácnymi zdrojmi, ako sú kovy, plasty či drevo. Naopak, recyklácia sa pozitívne odrazí na zamestnanosti. Ak sa totiž roztriedi desaťtisíc ton rozličných látok, vytvorí sa tým priemerne 250 nových pracovných miest. Ak by sa ten istý odpad spálil, robotu si nájde iba 20 ľudí. Autor je spolupracovník Slova