Zelené paradoxy

V Čechách bol zjazd jednej z vládnych strán – Strany zelených. Výsledok – potvrdenie súčasného vedenia – nebol nijakým prekvapením. Zaujímavý bol spôsob, akým sa to uskutočnilo.
Počet zobrazení: 899

V Čechách bol zjazd jednej z vládnych strán – Strany zelených. Výsledok – potvrdenie súčasného vedenia – nebol nijakým prekvapením. Zaujímavý bol spôsob, akým sa to uskutočnilo. Martin Bursík, dnes už staronový predseda českých Zelených, vo svojom prejave podčiarkol najmä fakt, že po rokoch politických porážok a finančných ťažkostí je jeho strana konečne na výslní – vo voľbách dosiahla výnimočne dobrý výsledok, a stala sa súčasťou vlády. Príznačne sa však vôbec nevenoval najkontroverznejším politickým otázkam, a to stavbe americkej raketovej základne v Čechách a téme európskej ústavnej zmluvy. Akoby v mene hesla: Teraz vyhrávame, na ničom inom nezáleží. Paradoxov v politike českých Zelených je viac. Vstúpili do vládnej koalície, hoci v nej budú ťažko napĺňať svoj program. Na zjazde mal predseda Bursík v zásadnej otázke americkej raketovej základne opačný názor ako väčšina delegátov, no aj tak ho veľkou väčšinou opäť zvolili. A hoci väčšina bola proti základni, zjazd ju neodmietol. Podčiarknuté a sčítané – dôležitejšie ako politické postoje je to, kto stranu privedie k politickej moci. Iste, je prirodzené, že sa strana snaží o vládnutie. Podľa klasickej definície ju od záujmového združenia, ako je napríklad spolok záhradkárov, odlišuje aj otvorená snaha o podiel na politickej moci. Súčasne je však politická strana stále aj „záujmových združením“ – presadzuje v politike určitý záujem. A ten by mal byť vyjadrený v jej politickom a volebnom programe i jej politickom konaní, pretože na základe nich si ju (v ideálnom prípade) volič vyberá. Keďže nežijeme v ideálnom svete, nie je to nikdy s tými záujmami a konaním také jednoznačné. Súčasne možno často pozorovať, ako podiel na moci posúva politickú stranu smerom k mainstreamu. Nielen v tom zmysle, že prijíma kompromisy, ktoré sa približujú k pozíciám jej partnerov vo vláde. Ona si tie kompromisy začne do istej miery aj „myslieť“. Prirodzene, že sa tým väčšinou vzďaľuje od časti svojich voličov – o to rýchlejšie, o čo väčší podiel medzi jej sympatizantmi majú protestné hlasy, o čo viac bola považovaná za alternatívu „skorumpovaného a mocibažného“ politického mainstreamu. A to na českú Stranu zelených sedí. Delegáti zjazdu potvrdili vedenie Martina Bursíka, hoci sa jeho politika nezhoduje s názormi dôležitej časti členov a voličov. Zvolili ho možno tak trochu za odmenu, vo viere, že strane pridá pár rokov hojnosti. Lenže po nich by mohli prísť roky o to biednejšie. Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984