Pravica neponúka alternatívu Smeru

Dzurindovci absolvovali minulý týždeň v krajoch bohatý program. Keby bolo niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami, nebolo by na tom nič čudné. Ibaže frontálna mobilizácia je skôr následkom klesajúcej popularity pravice. Strana demokratickej a kresťanskej únie-Demokratická strana nedosahuje ani štvrtinu podpory verejnosti Smeru-SD. Očividne si uvedomuje, že je potrebné, aby sa prebudila. Ani stranícka mobilizácia však zatiaľ veľmi nepomôže zvrátiť tento stav. Smer po voľbách vyviedol pravici niečo podobné, ako kedysi Tony Blair britským konzervatívcom. Ukradol jej agendu tým, že robí zodpovednú fiškálnu politiku, prisvojil si myšlienku eurointegrácie a udržuje stredo-pravý kurz. Súčasne úspešne vytvára zdanie sociálnejšej alternatívy. Obsadil tak nielen celý sociálnodemokratický priestor, ale pohltil aj politický stred a umiernený pravý priestor. SDKÚ sa ocitla mimo hry a dnes oslovuje už iba zanietených liberálov. Ostatné pravicové strany na tom nie sú o nič lepšie. Kresťanskodemokratické hnutie sa zmieta v osudovej vnútornej kríze, Stranu maďarskej koalície obchádza korupčná aféra poslanca Lászlóa Nagya. Pravica teraz vlastne nemá ani čo ponúknuť. Dominancia Smeru však nie je iba výsledok jeho sociálnejšej politiky. Prekvapil najmä personálne. Strana, ktorá sa často stotožňuje s osobou jediného charizmatického lídra dokázala takmer do všetkých vedúcich funkcií štátu postaviť najmä odborne kvalitnejších ľudí, ako boli ich predchodcovia. Rozdiel medzi súčasným a bývalým premiérom je do očí bijúci. Na jednej strane človek, ktorý dokáže sám formulovať politické vízie a osloviť bežných ľudí. Na druhej strane muž, ktorý už deviaty rok ponúka len naučené frázy. Aj uznávaný manažér Ľubomír Jahnátek pôsobí na pozícii ministra hospodárstva vierohodnejšie ako špekulant Pavol Rusko či automobilový pretekár Jirko Malchárek. Matematika Vladimíra Palka by na pozícii ministra vnútra odborne dokázal nahradiť ktokoľvek, Robert Kaliňák to zatiaľ zvláda bez väčších problémov... Takto by sa dalo pokračovať veľmi dlho. Smer dokázal ponúknuť väčšiu odbornosť a kompetentnosť svojich ľudí ako bývalá vládna garnitúra, a s tým pred voľbami počítal málokto. Jediná intelektuálne zdatná osobnosť v opozičných radoch je v súčasnosti Iveta Radičová. Prevyšuje osobnostne aj odborne Mikuláša Dzurindu a zdá sa, že onedlho zasadne na post lídra SDKÚ. K tomu jednoznačne smeruje aj jej v poslednom čase zmierlivá rétorika. Napriek tomu Radičovej chýba Ficova charizma, nedokáže osloviť jednoduchších ľudí. Ak pravica nebude schopná nájsť nové osobnosti a nové témy, R. Ficovi sa môže podariť to, čo sa v deväťdesiatych rokoch T. Blairovi vo Veľkej Británii a predĺžiť svoje vládnutie aj na tri volebné obdobia. Nesmie však robiť chyby. Autorka je publicistka