Minimálna mzda je súčasť sociálnej sféry

Minimálna mzda, ktorá je aj jedným z nástrojov na zabezpečenie základného porozumenia v pracovných vzťahoch, je výsledkom spoločenského a politického riešenia rozporov medzi záujmami podnikateľov a pracovníkmi. Extrémne rozdiely v tejto oblasti totiž spôsobujú celospoločenské, alebo aspoň miestne konflikty. Vo vlastnom záujme by sa teda proti nej nemali stavať ani zamestnávateľské zväzy. Európska sociálna charta odporúča udržiavať minimálnu mzdu prvého stupňa vo výške šesťdesiat percent priemernej mesačnej mzdy. Nariadenie československej federálnej vlády to začiatkom deväťdesiatych rokov rešpektovalo. V roku 1991 dosahovala minimálna mzda na Slovensku 2 000 korún Do roku 2005 sa zvýšila na 6 900 korún. Podobnosť s kolóniami čisto náhodná S určitým pochopením podnikateľov možno uviesť, že v ideálnych podmienkach minimálna mzda naozaj nie je potrebná. Žiaľ, také pomery medzi záujmami kapitálu a práce ani na Slovensku neexistujú. Seriózny a objektívny nie je najmä vzťah podnikateľov k odmeňovaniu za prácu. Podobne ako kedysi v kolóniách a teraz v rozvojových krajinách viacerí z nich škrtia mzdy na najnižšie existenčné minimá. Napríklad aj majitelia košickej firmy s osemsto zamestnancami dosiahli v roku 2005 zisk pred zdanením dvestopäťdesiat miliónov korún. Priemerná mzda však predstavovala sumu sotva štrnásťtisíc (vrátane platov manažérov). Kontrolóri zistili, že naozajstné vykorisťovanie – v podobe okrádania zamestnancov neplatením nadčasov – predstavovalo vyše šesťdesiat miliónov. Bezuzdná honba za ziskom Za socializmu sa všetko určovalo centrálne. V rámci toho boli najnižšie tarifné mzdy vlastne minimálnymi mzdami. Preto sa ani vo výskume, ani v politických a vládnych orgánoch tento inštitút neuplatňoval. Prechodom na trhovú, kapitalistickú ekonomiku a odstránením regulácie miezd po novembri 1989 sa presadili záujmy a praktiky podnikateľov podobné ich predchodcom v 19. storočí. A niektorí podnikatelia a manažéri začali až bezuzdnú honbu za ziskmi. Preto je v súčasných pomeroch funkcia minimálnej mzdy spoločensky, politicky, sociálne aj ekonomicky plne odôvodnená. Dokazuje to najmä vývoj rozdielov v mzdách. Z hľadiska sociálneho, humanistického, ekonomického, ale aj z hľadiska hodnotenia vynaloženého množstva, kvality, výsledkov i spoločenského významu práce sa odporúča, aby diferenciácia neprekračovala troj- až štvornásobok poberateľov najvyšších miezd v pomere k ľuďom s najnižšími príjmami. V oboch prípadoch, teda hore aj dolu, ide o dvadsaťpercentné skupiny. Takýto ukazovateľ sa v optimálnom rozpätí dosahuje napríklad vo Švédsku (koeficient 3,3) či v Česku (3,4). Naopak, najvyššie rozpätie nájdeme v pomerne najchudobnejšej krajine ,,starej“ Európskej únie – v Portugalsku (7,2) a u nás – 4,8. Nožnice sa roztvárajú Na Slovensku to nie je ani odôvodnené ani spravodlivé. Každá súčasná mzda približne nad šesťdesiattisíc korún už nie je príjmom za odvedenú prácu, ale za prestíž a často sa vypláca zo svojvôle tých, ktorí o tom rozhodujú. Z veľkej časti sa to deje na úkor pracovníkov s nižšími a strednými mzdami. Súčasné najnižšie mzdy, a to najmä blízko pri dnešnej nízkej úrovni minimálnej mzdy, nezodpovedajú ani všeobecnej zásade, že majú byť na úrovni minimálnych existenčných nákladov na reprodukciu pracovnej sily. Je to aj výsledok pôsobenia vlád od roku 1993, ktoré nerešpektovali odporúčania Európskej sociálnej charty. Preto úroveň prvého stupňa minimálnej mzdy vo vzťahu k priemerným klesla. Napríklad v roku 1998 na tridsať percent, v roku 2000 na tridsaťosem a v roku 2005 až na štyridsať percent. Úprava naraz alebo skokom? Za ekonomicky aj sociálne odôvodnené a objektívne považovala toto odporúčanie Európskej sociálnej charty už v minulom volebnom období strana Smer-SD. Preto po získaní presadzuje zvýšenie minimálnej mzdy. Na zvýšenie minimálnej mzdy prvého stupňa do šesťdesiatpercentného pomeru k priemerným mzdám existujú prinajmenšom dve cesty. A to uplatniť ho už od 1. januára 2008, alebo súčasný relatívny pomer (40 percent) zvyšovať postupne každý rok až do roku 2010. Prikláňam sa k prvému variantu. Dohoda politickej strany Smer-SD s piatimi odborovými zväzmi hovorí, že vláda bude presadzovať postupné zvyšovanie minimálnej mzdy tak, aby počas nasledujúcich piatich rokov dosiahla úroveň šesťdesiatich percent aktuálnej priemernej mzdy. Na uskutočnenie tohto zámeru nie sú v podstate potrebné nijaké významnejšie zdroje. Dá sa to dosiahnuť zabrzdením rastu najvyšších – dnes nespravodlivo vysokých platov nad šesťdesiattisíc korún, prípadne aj odmien a aj z rastúceho hrubého domáceho produktu. Nie je to dar pre najchudobnejších Pre ľudí s najnižšími platmi v súčasnosti nepôjde o neopodstatnený dar, ale o nápravu nespravodlivosti a krívd v odmeňovaní, ktoré spôsobovala bezuzdnosť doterajších prístupov niektorých podnikateľov k bežným ľuďom práce. Uplatnenie nápravy v pomere prvého stupňa minimálnej mzdy k priemernej mzde na 60 percent by v tomto roku pri predpokladanej priemernej mzde dvadsaťtisíc korún znamenalo minimálnu mzdu v prvom stupni vo výške dvanásťtisíc, v druhom štrnásťtisíc štyristo a v šiestom stupni dvadsaťštyritisíc korún. Pri postupnom raste by minimálna mzda prvého stupňa v roku 2010 pri predpokladanej priemernej mzde dvadsaťpäťtisíc korún dosahovala pätnásťtisíc, pri šiestom stupni tridsaťtisíc korún. Návrat k odporúčanému pomeru minimálnej mzdy k priemerným mzdám bude automaticky pozitívnejšie pôsobiť v prospech žien. Ich podiel na nízkych mzdách je totiž podstatne vyšší. Primerane sa upravia ekonomické, finančné a odvodové vzťahy, ktorá sa stanovujú podľa minimálnej mzdy. Ide napríklad o podpory v nezamestnanosti, o poistné osôb, za ktoré ho platí štát, o daň z príjmov fyzických osôb a pod. Aj týmto spôsobom by sa najchudobnejším občanom zlepšili ich príjmy. Funkciu minimálnej mzdy treba posilniť aj pre ďalšie oblasti. Podľa nej by sa mala zmeniť aj legislatíva na odvodzovanie platov rôznych funkcionárov štátu. Kresťanské strany zlyhali Presadzovanie šesťdesiatpercentného pomeru minimálnej mzdy k priemernej mzde je jedno z najvýznamnejších opatrení, akým na Slovensku zastaviť trend pravicových vlád vedúci k tomu, že bohatí stále viac bohatnú a chudobní zase stále chudobnejú; neodôvodnene a nespravodlivo. Je len zhoda okolností, že prax v oblasti rozdeľovania výsledkov práce na Slovensku sa podobá situácii v Európe koncom 19. storočia. Kapitalistické výstrelky odsúdila aj pápežská encyklika Rerum Novarum z roku 1891. Podobne Konferencia katolíckych biskupov Slovenska nemohla v roku 2005 zabudnúť na skutočnosť, že chudobní u nás stávajú viac chudobnejú a bohatí stále viac bohatnú. Kresťanské strany na Slovensku však opodstatnené odporúčanie Európskej sociálnej charty v tejto oblasti nenapĺňali. Pritom mali na to prinajmenšom osem rokov. Tento stav však treba riešiť, a to viacerými spôsobmi – aj zvýšením minimálnych miezd. Autor je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku