Na čo čaká plukovník
Hoci líbyjský súd potvrdil rozsudky smrti pre päť bulharských sestier a palestínskeho lekára, neznamená to, že budú popravení. Päť bulharských sestier a palestínskeho lekára odsúdili na trest smrti za to, že údajne zámerne nakazili vírusom HIV vyše štyristo detí v nemocnici v Benghází. Nad súdnym procesom visia od začiatku otázniky. Líbyjský súd napríklad neakceptoval dôkaz medzinárodne uznávaných lekárskych expertov, podľa ktorého bol vírus v nemocnici prítomný a deti boli nakazené už pred príchodom sestier. Okrem toho má líbyjský režim dosť politických dôvodov na to, aby sa z nakazenia snažil urobiť dôsledok zlovoľného konania jednotlivcov, a nie zlyhania zdravotného systému. Ak by sa totiž ukázalo, že sa vírus rozšíril pre zúfalo zlé hygienické podmienky, kritika by sa, prirodzene, zniesla na vládu. Mesto Benghází sa nachádza v regióne Kyrenaika vo východnej časti krajiny, ktorý má s ústrednou vládou trvalo napäté vzťahy. Hra o čas Rozsudok však ešte stále neznamená, že odsúdení budú popravení. Líbyjské úrady postupujú zdĺhavo, presne podľa predpisov, a nemusí za tým byť iba snaha dať procesu za každú cenu rúško legitimity. Môže to byť aj hra o čas. Všetky prípady, v ktorých sa rozhodlo o treste smrti, musia ísť v Líbyi pred najvyšší súd. Ak sa ten rozhodne nezasahovať, môže ešte vždy prísť administratívne rozhodnutie. Najvyššia súdna rada, ktorej predsedá minister spravodlivosti, môže trest odpustiť alebo zmeniť. To všetko bude trvať ešte celé mesiace. Medzitým rokuje kontaktná skupina USA, Británie, Bulharska a Líbye o tom, ako prípad vyriešiť a zdravotníkov zachrániť pred popravou. Kaddáfího režim si, samozrejme, nemôže dovoliť nijaké riešenie, ktoré by spochybnilo rozhodnutie súdu – oslabilo by to legitimitu súdneho systému v krajine a na povrch by vyplavilo nepríjemné otázky o tom, či predsa len nebol vinníkom zlý zdravotnícky systém. Ako nazvať peniaze Riešením budú, samozrejme, peniaze. Hovorí sa o možnej kompenzácii desiatich miliónov dolárov pre každú postihnutú rodinu, čo sa približne rovná kompenzácii, ktorá bola vyplatená rodinám po obetiach teroristického útoku na lietadlo nad Lockerbie. Podľa pozorovateľov je skôr pravdepodobné, že suma bude nižšia, naznačuje to však cestu, ktorou sa riešenie bude uberať. Európska únia už vyčlenila pol milióna eur na zlepšenie zariadenia v nemocnici v Benghází. Teraz ide o hru o slovíčka. Peniaze nebudú môcť byť kompenzáciou, pretože to by implikovalo, že donori priznávajú vinu odsúdených. Budú sa ich snažiť nazvať rozvojovou či humanitárnou pomocou, ale líbyjský režim s tým bude súhlasiť len vtedy, ak to nijako neoslabí jeho legitimitu. Chytení v priesečníkoch záujmov Snaha dohodnúť sa je na oboch stranách. Kaddáfí sa dlho snažil dostať z medzinárodnej izolácie a len pred pár rokmi sa mu podarilo stať sa pre európskych politikov v podstate štandardným medzinárodným partnerom. Aj keď bude musieť prihliadať na domácu verejnú mienku a vyhrotené emócie v súvislosti s prípadom, je nepravdepodobné, že by bol preň pripravený obetovať dobré vzťahy. Politici z EÚ zasa budú limitovať konflikt preto, že Líbyu stále viac potrebujú. Je nevyhnutným partnerom v návrhoch európskej imigračnej politiky, ktorej cieľom je zadržať nelegálnych prisťahovalcov skôr, ako vkročia na územie EÚ. Preto je potrebná spolupráca s líbyjskými pohraničnými silami. Na území krajiny zase majú fungovať zadržiavacie tábory pre neúspešných imigrantov. No a predovšetkým je tu ropa a zemný plyn – koncesie na ťažbu z bohatých líbyjských zdrojov a export do EÚ sú v čase narastajúcej globálnej konkurencie o energetické suroviny pádnym argumentom. Plukovník to vie, EÚ to vie, a niekde v priesečníkoch ich záujmov je teraz chytených päť bulharských zdravotných sestier a palestínsky lekár. Autor je spolupracovník Slova
