Opäť sme blízko k vojne?
Vzťahy medzi Spojenými štátmi americkými a Iránom od roku 1979, roku víťazstva islamistov, neboli nikdy dobré. Ale nikdy neboli tak blízko ako dnes k vojenskému zásahu. Aj keď je kameňom úrazu jadrový program Iránu, je jeho skutočným jadrom postavenie Iránu ako regionálnej veľmoci. Mocenské ambície Teheránu sa datujú od dôb šacha Balhaweho. Stačí spomenúť miliardové zákazky na ozbrojenie. Ich vyvrcholením je jadrový program, o ktorom Iránci tvrdia, že má mierový charakter. Ale podľa Spojených štátov amerických a ich spojencov je charakter programu vojenský. Nejdeme teraz diskutovať o tom, či je tento program mierový alebo vojenský. Nie je to ani možné. Môžeme sa však zamyslieť, či sa momentálne nachádzame tesne pred vojenským zásahom Spojených štátov amerických voči Iránu alebo nie. Ultimátum, ktoré dala Bezpečnostná rada OSN Iránu v decembri minulého roku, vypršalo 21. februára. A správa Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energetiku z 22. februára potvrdila technický pokrok Iránu v jadrovom programe. Síce nie je až taký, ako tvrdí Teherán, ale Irán predsa napreduje rýchlejšie, ako agentúra predpokladala. Podľa dohadov bývalého prezidenta americkej tajnej služby Michaela O´Neila Irán možno získa jadrové zbrane už v roku 2015. Otázka času? V súčasnosti väčšina analytikov, profesionálov ani amatérov nediskutuje o tom, či bude vojenský zásah alebo nie, ale o tom, kedy to bude. Odhady sa pohybujú medzi jarou a jeseňou. Dôkazom je napríklad vyhlásenie amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho počas jeho návštevy Austrálie koncom februára, v ktorom nevylúčil vojenskú akciu voči Iránu. V poslednom čase tiež niekoľkokrát vyhlásil, že možnosti voľby sú otvorené. Známy americký novinár Simor Hersh v článku uverejnenom v periodiku New Yorker potvrdil, že americké prípravy útoku na Irán budú hotové na jar. A zároveň informoval verejnosť, že veľa príslušníkov amerických špeciálnych jednotiek už niekoľko mesiacov pôsobí vo vnútrozemí Iránu. Američania teda posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v tejto oblasti. Slovenská verejnosť bude mať veľa možností čítať analýzy o tom, prečo sa zásah musí uskutočniť. Je tu však aj iný pohľad, ktorý hovorí o tom, prečo by sa zásah, naopak, uskutočniť nemal. Aké sú na to argumenty? Málo informácií o jadrovom programe Samotní predstavitelia americkej spravodajskej agentúry CIA priznávajú, že majú o iránskom jadrovom programe nedostatok informácií. Nielen o tom, v akom stave je, ale aj o tom, kde sa nachádza. Nepresné informácie komplikujú rozhodnutia. Jednotlivé komponenty iránskeho jadrového programu sa nachádzajú v rôznych oblastiach krajiny. A podľa informácií, ktoré zverejnili americké vojenské a spravodajské zdroje minulý rok, nedokáže iránsky jadrový potenciál zničiť rýchla, chirurgicky presná operácia. Operácia, ktorá by ho zničila, si vyžaduje minimálne týždeň a stodvadsať vojenských náletov. A to je dlhý čas. Navyše podľa zdrojov Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energetiku, nie sú informácie Američanov pravdivé. Zoznam miest s jadrovými strediskami, ktorý Američania poskytli agentúre, nebol presný. Dosť dôvodov, prečo neútočiť Irán má veľa dôležitých vojenských kariet. Môže bojovať proti americkým silám v Afganistane a Iraku, môže ochromiť dopravné prostriedky na mori, ktoré sú potrebné na transport ropy, má vplyv na mnoho ozbrojených zložiek v krajinách Blízkeho východu. Nemenej podstatný dôvod proti zásahu je stále chýbajúca medzinárodná, ale aj vnútroamerická podpora, ako aj regionálna podpora krajín v okolí Iránu. Tie tiež nepreferujú vojenský zásah. Sunday Times dokonca nedávno uviedol, že päť amerických vojenských predstaviteľov sa vyjadrilo, že v prípade amerického zásahu v Iráne, podajú demisiu. Predstavitelia arabských krajín ubezpečili vedenie v Teheráne, že sú proti takému zásahu a Irán im verí. Politika hrozby Prečo potom všetky tie vojenské prípravy? Čo k nim Američanov vedie? Mnohé štáty sveta majú plány pre prípad vojen. Spojené štáty americké mali také plány veľmi prepracované napríklad voči Sovietskemu zväzu. K skutočnej konfrontácii však nikdy nedošlo. Washington chce vojenskými prípravami poslať Teheránu silné posolstvo, aby sa pre problém, ktoré majú USA v Iraku necítil víťazne ani aby si jeho vedenie nemyslelo, že môže zmeniť regionálnu rovnováhu, ktorú Spojené štáty v arabskom svete vytvorili vo svoj prospech. Prítomnosť americkej flotily v okolitých moriach je pre Teherán jasný signál, že mu môže hroziť námorná blokáda. Hovoriť o vojenskom zásahu je dobrá taktika nátlaku na medzinárodných hráčov, ktorí môžu následne tlačiť na Irán, a súčasne súhlasiť s prípadnými sankciami – diplomatickými a ekonomickými – ako s alternatívou vojenského zásahu. Je osvedčenou taktikou žiadať sto percent, aby sme dostali aspoň polovicu. Vytváranie vnútroiránskeho konfliktu Washington je ustavičným šírením hrozby úspešný aj v ďalšom cieli – ovplyvňovaní vnútropolitických pohybov v Iráne. Už nie je tajomstvo, že veľa iránskych predstaviteľov má na vec iný názor ako prezident. Napríklad bývalý iránsky prezident Rafsandžání hovorí, že Irán má „byť opatrnejší, lebo Američania sú ako zranený tiger a nesmieme ich brať na ľahkú váhu“. Niektoré noviny blízke Chomejnímu dokonca verejne kritizovali prezidenta za jeho jadrový program. Ministerka zahraničných vecí USA Condolleezza Rice predminulý týždeň v Berlíne hovorila o tom, že v Iráne si niektorí ľudia začali uvedomovať, že ich cesta je chybná a nekonštruktívna. Jej asistent Nicolas Perns išiel ešte ďalej, keď povedal, že rozhodnutie BR OSN v decembri rozbilo jednotu iránskej vlády. Spletené záujmy Ďalší faktor sa spomína v poslednom čísle Sunday Telegraph. Spojené štátny americké tajne financujú etnické skupiny v Iráne a ozbrojujú ich. Časopis New Yorker uverejnil detaily tajných plánov, ktoré pripravil Cheneyho úrad a ktorých cieľom je oslabiť vplyv Iránu v regióne. Bez ohľadu na to, či tieto správy sú, alebo nie sú pravdivé, ich zverejnenie ako aj vojenská prítomnosť Američanov v regióne, poskytuje morálnu podporu opozícii v Iráne, aby sa začala viac angažovať v odpore voči súčasnému režimu a aby verejne dávala výraznejšie najavo silnejúci nesúhlas s politikou prezidenta. A samozrejme, je to aj nátlak na Teherán, aby spolupracoval v Iraku. V tomto kontexte vieme pochopiť súhlas USA s prítomnosťou Iránu a Sýrie na konferencii o budúcnosti Iraku, ktorá sa má konať v najbližšom čase v Bagdade. Nie je jednoduché rozpletať nitky záujmov mocností a hádať, či sa reči o zásahu na Irán zmenia na skutky, alebo nie, či je pravda, že Irán buduje svoj jadrový potenciál na útok či obranu. Všetky tieto dilemy by však vyriešilo jednoduché rozhodnutie: keby sa svet začal zaoberať úplným jadrovým odzbrojením. Autor je publicista
