Nie nadnárodné korporácie, ale každý z nás
„Globálne otepľovanie sa nás netýka a keby aj, nevieme to ovplyvniť.“ Ľudstvo už vo svojej existencii spravilo niekoľko fatálnych chýb. Takáto úvaha je jednou z nich. Hoci médiá v uplynulých týždňoch venovali nevídaný priestor globálnemu otepľovaniu a hrozbám s tým spojených, život ide ďalej. Ba čo je horšie, Slovensko ide žalovať Európsku komisiu pre zníženie emisných kvót. Chápem, že mnohí z nás podľahli väčšinovému názoru, že jednotlivec nič nezmôže, táto filozofia je však dlhodobo neudržateľná. Podľa expertov medzinárodnej konferencie OSN o klimatických zmenách, je globálne otepľovanie s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinené ľudskou činnosťou a prispieva aj k väčšej intenzite hurikánov v posledných desaťročiach. Vinní sme všetci Hoci by sa mohlo zdať, že bežný občan sa na znečisťovaní ovzdušia podieľa len veľmi malou mierou, nie je to celkom tak. Domácnosti síce neprodukujú ani zďaleka také množstvo emisií ako priemysel či poľnohospodárstvo, ale dopyt po energiách vytvárame my – spotrebitelia (kúrením, elektrospotrebičmi, kúpou tovaru či potravín). Pritom až 61 percent emisií skleníkových plynov sa vytvára pri výrobe energií. Za každým kúpeným výrobkom sa skrýva obrovské množstvo energie nevyhnutnej na jej obstaranie, prípravu, výrobu a dopravu. Je to energia, ktorú síce nevidíme, ale spotrebúvame. A to ešte nehovoríme o tom, aké obrovské množstvo vody spotrebuje priemysel (napr. v USA na výrobu jedného automobilu treba približne 38 miliónov litrov vody, v Kanade približne 180-tisíc litrov vody na výrobu jednej tony novinového papiera). Najviac vody spotrebujú tepelné elektrárne, ktoré spaľujú palivo kvôli výrobe elektrickej energie (približne 13,6 miliardy litrov vody denne). Produkcia škodlivých emisií a obrovská spotreba energie je vo veľkej miere záležitosť hospodársky rozvinutých krajín (USA so svojimi štyrmi percentami z celkového množstva obyvateľov produkujú viac ako tretinu svetových emisií). Zlepšujúca sa ekonomická situácia a čoraz kratší čas morálneho zastarania výrobkov vytvára na prírodné zdroje obrovský tlak. Koľko mobilných telefónov, HiFi veží, DVD a video prehrávačov alebo počítačov ste si kúpili za posledných päť rokov? Ako často vymieňajú manažmenty firiem vozový park a koľko kilometrov ročne najazdíme? Viac tovarov znamená viac emisií Zvýšený dopyt po tovare spôsobuje zvýšenú výrobu, a tá zase väčšiu produkciu skleníkových plynov. Pritom zvýšený dopyt po tovare vytvárame často svojím nezodpovedným a neuváženým správaním. Koľkí z vás si kladú pri nákupoch otázku, či kupovaný produkt skutočne potrebujete? Ako často si kupujete niečo nové len preto, aby ste boli „in“. Navrávame si, že jeden mobilný telefón v smetnom koši svetovú klímu určite nezničí, aký má však vplyv na životné prostredie sériová výroba miliónov mobilných telefónov? Som veľkým fanúšikom moderných informačných a komunikačných technológií, ale nemyslím si, že potrebujem vlastniť najnovší model Nokie či Motoro-ly s extra super perfektným fotoaparátom, mp3 prehrávačom, Java hrami a rádiom. Potrebujú manažéri a ich sekretárky každý rok nový a výkonnejší počítač? Pritom si možno stačí položiť otázku či Windows XP a posledná verzia Office nepôjdu rovnako dobre aj na staršom modeli. (Mimochodom, ja už osem rokov vlastním stále ten istý stolový počítač, do ktorého som postupom času kúpil len väčšiu pamäť a disk a pri každom nutkaní zameniť ho za výkonnejší si kladiem práve túto otázku). Hovorí sa, že najväčším akcelerátorom pokroku je pohodlnosť. Preprava autom je nepochybne pohodlnejšia a rýchlejšia ako cestovanie verejnou dopravou, kúpa nového zariadenia je jednoduchšia ako oprava starého (nehovoriac o tom, že mnohé zariadenia sa nedajú ani rozobrať, nieto ešte opraviť). V záujme vyššej úrovne života a väčšieho zárobku viac kupujeme a cestujeme, zato oveľa menej rozmýšľame a chodíme pešo. Ak sa veľmi rýchlo nespamätáme, táto cesta nás celkom iste dovedie do záhuby. Manipulácia verejnou mienkou Nedávno na verejnosť prenikla správa o politickom tlaku na vládnych expertov pre výskum podnebia v siedmich amerických agentúrach, aby zľahčovali hrozbu globálneho otepľovania. Pripomína mi to argument na internetovej stránke istej slovenskej pravicovej platformy, že pravdu majú tí, ktorí pri súčasnom stave vedeckých poznatkov nepodliehajú panike a redukcie skleníkových plynov odmietajú. Všetci vieme, aký katastrofálny dopad spôsobilo utajovanie informácií po havárii jadrovej elektrárne v Černobyle zo strany sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova. Dnes, v kapitalizme, sa to deje v záujme hospodárskeho rastu. Dokedy? Smutné na tom je, že dopyt po energiách okrem hroziacej ekologickej katastrofy spôsobuje aj čoraz väčšie medzinárodné konflikty (Irak, Kuvajt, spor Bielorusko verzus Rusko, Čečensko a ďalšie?) Vojna, moc a diskriminácia namiesto mieru, demokracie a rovnosti. Ak výrazne neznížime emisie skleníkových plynov, do roku 2100 bude naša planéta teplejšia až o 6,4 stupňa. Ak výrazne neznížime spotrebu a produkciu odpadu a neprestaneme znečisťovať vodu, koniec tohto storočia bude poznačený krvavými konfliktmi. Nie pre náboženstvo alebo rasu. Bude to pre nedostatok pitnej vody a energií. Autor (1979) pracuje v oblasti informačných technológií a je bývalý predseda Mladých sociálnych demokratov Ľudia majú tendenciu veriť, že ak ide o vyššie ciele, nemôžu ich ovplyvniť osobnou voľbou. V skutočnosti však môžu. Tak, ako sme sa pričinili o klimatické zmeny, tak môžeme proti nim aj bojovať. Každý z nás môže prispieť tým, že bude robiť také voľby, ktoré rešpektujú životné prostredie. (Stavros Dimas, európsky komisár pre životné prostredie) FAKTY A ČÍSLA Odpady - Vyhadzovaním papiera v SR zničíme ročne 3000 hektárov lesa. - Na výrobu nevratnej hliníkovej plechovky je potrebné také množstvo energie aké minieme pri pozeraní ôsmich futbalových zápasov v televízii (758 minút). Pritom na výrobu jednej vratnej sklenej fľaše stačí dvadsaťdvanásobne menej energie. - Pri výrobe jednej tony hliníka vznikne 1,3-1,5 tony toxického odpadu. - Ani používanie počítačov v rámci tzv. bezpapierovej kancelárie nie je ani zďaleka také neškodné, ako sa zdá. Pri výrobe počítačového čipu sa používa 1000 rôznych chemikálií (z ktorých mnohé sú dobre známe toxíny), minú sa množstvá vody a pri tom všetkom sa znečisťuje voda, vzduch a zostávajú hory pevného odpadu. Voda - Jedna miliarda ľudí na svete nemá spoľahlivý prístup ku kvalitnej pitnej vode a jedna tretina je nútená žiť v nevyhovujúcich hygienických podmienkach. - Spotreba vody na osobu v bohatých priemyselných krajinách dosahuje 400 až 500 litrov denne, kým v mnohých rozvojových krajinách majú ľudia k dispozícii len 20 litrov na deň. Prírodné zdroje - Európa je domovom len pre sedem percent svetovej populácie, ale spotrebuje 20 percent zdrojov svetového ekosystému v podobe odberu surovín, potravín, energie a absorpcie odpadu. - Správa WWF (World Wildlife Fund) varuje, že v rokoch 1970-1995 Zem stratila až jednu tretinu svojho prírodného kapitálu, čo sa odrazilo napr. na kvalite a kvantite lesov, pitnej vody či morských ekosystémov. - Za každou tonou nových výrobkov, ktoré si kúpime, je ukrytých 10 ton surovín a nesmierne množstvo energie, ktoré boli použité pri ich výrobe. Emisie - Každý Európan vyprodukuje ročne 11 ton emisií skleníkových plynov. Z toho takmer deväť ton sú emisie CO2. - Domácnosti spotrebujú tretinu energie celkovo spotrebovanej v EÚ a sú teda v rámci EÚ zodpovedné za takmer 20 percent emisií CO2, ktoré súvisia s energiou. - Osobné autá sú zodpovedné za 10 percent emisií CO2 vyprodukovaných v rámci EÚ. Zdroje: Priatelia Zeme, cnet.com, Európska komisia, OSN. Spracoval (mf)
