Boj o najvplyvnejší post planéty
Kto sa nasťahuje do Bieleho domu? Pohodový Obama z Havaja, chladná Hillary, búrlivák Rudy, alebo hrdina McCain, ktorý trikrát prežil svoju smrť? Hoci sa prezidentské voľby USA budú konať až na jeseň 2008, už dnes možno vytušiť najväčších favoritov jednotlivých strán. Aj keď konečnú nomináciu určia až primárky republikánov a demokratov v januári budúceho roka, dá sa predpokladať, že medzi vybranými menami budú niektoré z nasledujúcich osôb: Hillary Clintonová (D), Rudy Giuliani (R), Barack Obama (D), John McCain (R). Oklameme mamu, zvolíme Obamu Asi tak sa dá voľne preložiť heslo mužov a synov v rodinách, fandiacich demokratom. Zatiaľ čo sa ženská časť populácie starostlivo pripravuje na prvú dámu, ktorá sa stane prezidentkou, muži potichu pripravujú politický puč. Meno ich favorita je Barack Obama. Ak by naozaj zvíťazil, stal by sa prvým prezidentom USA afroamerického pôvodu. Nespornou výhodou Obamu v porovnaní s Clintonovou je jeho srdečnosť. Neopozeraný nováčik v americkom Senáte sa stále usmieva a robí česť svojmu rodisku, ktoré má imidž bezstarostného života. Havaj – pretože tam sa Obama narodil – mu však neukazoval len slnečné stránky. Jeho mama, slušné dieťa slušných rodičov, podľahla na havajskej univerzite čaru študenta z Kene, ktorý mal však po narodení malého Obamu svojské predstavy o rodinnom živote. A tak Obama prežil detstvo bez otca, ktorý sa vrátil do Kene, no majetok rodiny jeho mamy a usilovnosť mu dovolili vyštudovať právnickú univerzitu na Harvarde. Svoj talent a rozum vždy doplnil alebo i maskoval širokým úsmevom a hranou bezstarostnosťou, čo väčšinou zmiatlo jeho politických protivníkov, ktorí ho odmietali brať vážne. Keď však šlo do tuhého, neviditeľný Obama vyšprintoval odkiaľsi zo zákruty z ôsmej dráhy a prišiel si najprv po nomináciu do senátu štátu Illinois a potom aj do Senátu USA. Odpor k vojne v Iraku ako eso v rukáve O tom, že za emotívnym vystupovaním Baracka Obamu je nutné hľadať vždy starostlivo vykalkulované rácio, svedčí aj jeho postoj k irackej vojne. Obama od začiatku tušil, že Bushovo dobrodružstvo v Iraku sa nemôže skončiť inak ako katastrofou. A tak v čase, keď sa celá Amerika halila do cisárových patriotických šiat, dovolil si Obama neslýchané – už v roku 2002 bol proti americkému ťaženiu na Bagdad. V čase, keď bila na poplach aj Hillary Clintonová a bola zároveň s Bushom odhodlaná bojovať proti nebezpečenstvu neexistujúcich jadrových zbraní v Iraku, Obama na verejných zhromaždeniach vravel: „Nie som proti všetkým vojnám, som iba proti hlúpym vojnám. A táto vojna je hlúpa vojna,“ tvrdil malému kruhu poslucháčov, ktorí si nedali pomútiť hlavu Bushovým pseudovlastenectvom. Odhodlanie sa mu vyplatilo. To, čo v roku 2002 vyzeralo ako politická samovražda, sa v roku 2007 stalo Obamovým hlavným esom v rukáve. Vyše tritisíc mŕtvych Američanov v Iraku presvedčilo väčšinu voličov o nezmyselnosti Bushovej vojny. No a zo všetkých prezidentských kandidátov iba Obama môže povedať – ja som vám to hovoril už vtedy, ja som vám to hovoril ako prvý, ja som bol vždy proti! Hillary – žena, ktorá rozdeľuje Ameriku Kým Barack Obama svojou charizmou a južanskou srdečnosťou oslňuje poslucháčov – ako to kedysi dokázal asi len Bill Clinton – v okamihu, keď niekam vstúpi Hillary, všetci stuhnú ako žiaci pred obávanou matematikárkou v deň písomky. Na túto ženu, ktorá vo svojich lepších, kvetinových časoch poburovala politickú smotánku okolo svojho muža – vtedy nádejného arkansaského guvernéra – vyťahaným rolákom aj odvahou oplatiť manželove zálety rovnakou mincou a hľadať útechu napríklad aj v mocnom náručí záhradníka, sa už dnes podpísal život. Billova aféra s Lewinskou, ktorú s pobavením a škodoradostným zadosťučinením sledovala celá Amerika, paradoxne uškodila viac Hillary než jej nevernému manželovi. „Tá mrcha s ním zostala len preto, aby ho využila pre svoju kariéru,“ šepkali si tisíce nevyžitých Američaniek, ktoré v puritánskej Amerike nevedeli Hillary odpustiť, že svojho amorálneho muža nepotrestala škandálom, rozvodom a samotou. Ako však čas plynul, Hillary si liberálne voličky získala späť. Tie konzervatívne však nie – a ani si ich nikdy nezíska. Podľa rôznych prieskumov verejnej mienky je rozhodne proti Hillary v Bielom dome viac ako tretina amerických voličov, nemalá časť sa podľa niektorých z nich dokonca vyhráža v prípade jej víťazstva vysťahovaním z USA. Krivdia jej – nie je to Hillary, kto sa priživuje na svojom mužovi, skôr naopak. Jej muž by nikdy nebol tam, kde je, ak by nebolo Hillary. Bola motorom všetkých jeho aktivít – najlepšie to vystihuje už historka ich zoznámenia. „To budeš na mňa stále iba civieť, alebo sa aj na niečo odhodláš?“ opýtala sa vraj Hillary Billa na Georgetownskej univerzite, keď si ju on so záujmom – ale nečinne – obzeral. Stávka na Billa – predsa len dobrá kalkulácia? Práve túto ambicióznosť však Hillary najviac vyčítajú. Vraj má všetko vykalkulované a jej najnovšia iniciatíva, požadujúca od prezidenta Busha, aby do polovice mája začal sťahovať amerických vojakov z Iraku, je tiež len oneskorená snaha pridať sa na stranu stále väčšej skupiny pacifistov v demokratickej strane. Hillary sa obhajuje, že keby vedela, že Bush klamal o existencii zbraní hromadného ničenia v Iraku, nikdy by za jeho vojenskú misiu nezahlasovala. Túto slabinu kampane vyrovnáva Hillary oblasťou, v ktorej má suverénne navrch pred všetkými kandidátmi: vo financiách. Meno Clinton otvára peňaženky sponzorov, pretože je synonymom hospodárskeho úspechu a zrejme okrem zbrojárskych firiem si všetky veľké americké koncerny želajú návrat starých dobrých časov ekonomických prebytkov a silného dolára. A pretože táto prezidentská kampaň bude najdlhšia, a tiež zrejme najdrahšia v histórii USA, je možné, že Bill Clinton týmto spôsobom skutočne pomôže svojej ambicióznejšej polovičke do Bieleho domu. Rudy Giuliani – trochu búrlivý republikán Keď priaznivci Demokratov zbadajú Rudy Giulianiho, väčšina z nich si iba povzdychne – čo ten človek hľadá u republikánov? Giulianiho popularita medzi Američanmi sa neviaže len k jeho neohrozenému konaniu po teroristickom útoku na New York, i keď práve to prispelo k jeho politickému comebacku. V roku 1999/2000 sa totiž ešte zdalo, že Giuliani je politicky mŕtvy. Syn talianskych emigrantov z divokých uličiek Brooklynu, ktorý sa dovtedy najviac preslávil ako starosta New Yorku a úspešný bojovník proti zločinu, totiž vtedy stiahol svoju kandidatúru na kreslo senátora za štát New York. Na politické aktivity sa mu vraj nedovoľuje sústrediť liečba rakoviny prostaty. Rudy mal skutočne zdravotné problémy, ktoré však boli azda aj zatienené problémami osobnými. Rozpadalo sa mu jeho druhé manželstvo s televíznou hviezdou Donnou Hanoverovou, s ktorou mal dve deti, a bulvár sledoval každý krok nádejného kandidáta s jeho novou láskou Judith Nathanovou. Stiahnutie kandidatúry pred republikánskymi primárkami bolo de facto priznaním straty podpory u konzervatívcov vo vlastnej strane, no bolo vítaným darčekom pre protikandidáta v Demokratickej strane, ktorý potom s prehľadom porazil Giulianiho , „dediča“ Ricka Lazia. Tým úspešným demokratickým kandidátom a senátorom za štát New York sa stala Hillary Clintonová... Politické déja vu? Je možné, že život pripraví v roku 2008 Giulianimu politické déja vu. Niežeby aj tentoraz hrozila rakovina či manželské problémy – Giuliani sa tretíkrát oženil a zdá sa že i v dôsledku veku či osobnostného dozretia zatiaľ seká dobrotu. Je však celkom dobre možné, že v súboji o prezidentské kreslo bude čeliť nielen rovnakému demokratickému vyzývateľovi, ale aj obdobným politickým problémom. Giuliani bude musieť bojovať o úspech v primárkach Republikánskej strany, kde vôbec nemá vyhraté. Problémom je opäť konzervatívne krídlo, ktoré mu okrem jeho búrlivej minulosti vyčíta predovšetkým jeho podporu zákonnosti potratov alebo manželstvám gejov a lesbičiek. Jeho priaznivci však okrem jeho hrdinskej minulosti starostu a úspechov v boji so zločinom vyzdvihujú predovšetkým jeho fiškálnu zodpovednosť, ktorá by sa dlhmi sužovanej americkej ekonomike zišla ako soľ. No a potom ešte výhodu, ktorá sa môže stáť Rudyho zlatým kľúčom k úspechu. A to skutočnosť, že v čase, keď americká verejnosť pod vplyvom ekonomickej stagnácie, a najmä mŕtvych v Iraku, odmieta Busha a všetko s ním spojené – čo sa prejavilo i debaklom v nedávnych kongresových voľbách – práve liberalizmom šmrncnutý Giuliani by mohol byť oným kandidátom, ktorého napriek jeho republikánskej straníckej príslušnosti vezmú na milosť aj demokrati a zahlasujú zaňho najmä nerozhodnutí voliči. Nie je vylúčené, že rovnako, ako dokázal v pozícii starostu zjednotiť Newyorčanov v boji proti zločinu, tak dokáže ako prezident preklenúť priepasť v stále viac polarizovanej americkej spoločnosti. John McCain: kandidát-hrdina Tento človek unikol smrti hneď niekoľko ráz. Počas štúdia na vojenského pilota nabúralo jeho lietadlo do útesu, avšak McCain vyviazol bez zranenia. Jeho ďalšie zmŕtvychvstanie sa odohralo vo Vietname. McCain sedel v lietadle, ktoré malo vzlietnuť s nákladom smrtiacich bômb z paluby vojnovej lode, keď jeho stroj zasiahla zablúdená raketa. Lietadlo sa vznietilo a bomby mohli každú chvíľu vybuchnúť. Ale skôr ako skutočne vybuchli, rozbil McCain sklo kokpitu, vyliezol z lietadla a vrhol sa na spodnú palubu lode. Šrapnelom neunikol, zranenie končatín však bolo výsmechom zubatej, ktorá si v ten deň vzala z americkej lode 134 jeho spolubojovníkov. Loď sa takmer potopila, dvadsať lietadiel na jej palube bolo nepoužiteľných. Potom ho zostrelili priamo nad Vietnamom. McCain sa stihol katapultovať – opäť zlomené všetky končatiny – zajali ho však a vyše päť a pol roka mučili, aj keď už po pol roku ho chceli prepustiť. Vietnamci totiž zistili, že jeho otec je veliteľom celej operácie vo Vietname. McCain však odmietol. Jednak nesúhlasil s podmienkami, ktorými Vietnamci jeho prepustenie podmieňovali, jednak nechcel mať nijaké výhody oproti svojim zajatým spolubojovníkom. McCain za svoje hrdinstvo draho zaplatil. Mučili ho, držali v izolácii, domov sa vrátil o barlách, neschopný chôdze. Zdravie, vek, Irak a puritáni ako hlavné prekážky Napriek tomu, že sa zdravotný stav vojnového hrdinu rapídne zlepšil, dodnes nemôže zdvihnúť ruky nad hlavu. Človek, ktorý sa nikdy nepodrobil osudu, vybojoval víťaznú bitku aj s melanómom kože. Američanov však najviac desí skutočnosť, že ak by bol zvolený, bol by vo veku 72 rokov najstarším nastupujúcim prezidentom USA. No a potom je tu Irak – McCain ako jediný kandidát podporuje zvýšenie počtu vojakov v Iraku, čo je pre väčšinu Američanov požadujúcich stiahnutie vojakov neprijateľné. Jeho ďalšou slabinou je chýbajúca podpora v tej frakcii republikánskej strany, ktorá zabezpečila zvolenie Georgea W. Busha. Kresťanskí puritáni mu vyčítajú podporu manželstvám gejov a lesbičiek, nacionalisti zase jeho podporu začleňovaniu ilegálnych imigrantov do americkej spoločnosti. Napriek tomu, že z ľudského hľadiska tvoria títo voliči zakomplexovanú spodinu, z hľadiska politického je ich vplyv, bohužiaľ, nezanedbateľný. Práve oni McCaina už v predchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2000 prinútili vzdať sa a republikánskym kandidátom sa stal George W. Bush. Pozitívom volieb v roku 2008 je fakt, že táto situácia sa nezopakuje – Bush už kandidovať nemôže. Autor je senior editor v tlačovej agentúre World Business Press Online Kto si koho vyberie Demokrati, ženy – dá sa predpokladať, že táto vysoko disciplinovaná voličská skupina bude silnou zbraňou Hillary Clintonovej. Túžba zvoliť za prezidentku USA prvú ženu, ktorá je známa ako zástankyňa silnejšej úlohy štátu v zdravotníctve a posilnenia sociálnej funkcie štátu pri podpore rodín, je pre liberálne zamerané voličky silné lákadlo. Hillary má medzi Demokratmi podporu viac ako 35 percent. Demokrati, muži – Pre nich je silným lákadlom Barack Obama. Mužská časť americkej populácie je toho názoru, že s feminizáciou americkej politiky to nemožno preháňať. Nedávne zvolenie Nancy Pelosiovej za hovorkyňu dolnej komory Kongresu by podľa nich na istý čas mohlo stačiť. Hillary ich odrádza aj svojou upätosťou. Nanešťastie pre Obamu, muži nie sú taká disciplinovaná voličská skupina ako voličky Hillary. Napriek tomu je Obama na druhom mieste, za prezidenta by ho chcelo 17 percent Demokratov. Republikáni, konzervatívni – tí majú problém. Medzi vážnymi kandidátmi zatiaľ chýba politik, ktorý by zastával puritánske hodnoty náboženských konzervatívcov. Po škandáloch nielen v katolíckej cirkvi a náraste Bushovej nepopulárnosti sila tejto kedysi vplyvnej skupiny slabne. Ak sa neobjaví nejaký vplyvný kandidát ochotný prevziať ťažké bremeno Bushovho dedičstva, neostane im asi nakoniec nič iné, ako voliť Johna McCaina. Napriek tomu je McCain s necelými 15 percentami podpory medzi republikánmi až na druhom mieste. Republikáni, liberálni a nerozhodnutí voliči – Najväčšie šance tu má určite bývalý newyorský starosta Rudy Giuliani. Medzi Republikánmi jednoznačne vedie, podporilo by ho viac ako 50 percent priaznivcov tejto strany. Dúfajú, že podobne ako kedysi New York, tak teraz celé Spojené štáty zbaví dlhov a privedie ich opätovne k prosperite. Nerozhodnutí voliči na ňom oceňujú skutočnosť, že si na rozdiel od Busha nemyslí, že sa rozpráva s Bohom a nedomnieva sa, že je neomylný.
