India na vzostupe?
Súčasnú Indiu ilustrujú dve nedávno uverejnené správy, hoci pochádzajúce z nesúvisiacich zdrojov: zoznam najbohatších ľudí planéty časopisu The Forbes a správa indickej Plánovacej komisie o vývoji chudoby. V zozname 946 miliardárov planéty je 36 ľudí z Indie. V rokoch 2005 a 2006 narástol počet miliardárov v tejto krajine o takmer 64 percent, pričom globálne to bolo o niečo viac ako 23 percent. „Po dvadsaťročnom panovaní už Japonsko nie je hlavným miestom ázijských miliardárov: India ich má 36, s majetkom 191 miliárd dolárov, po nej nasleduje Japonsko s 24 a kombinovaným majetkom 64 miliárd dolárov. Bratia Mukeš a Anil Ambani, ktorí rozdelili rodinný konglomerát v roku 2005, sa pripojili k Lalšmi Mittalovi, ktorý vedie dvadsiatku najbohatších ľudí na svete. V tejto najvyššej skupine má teraz India troch zástupcov, viac majú len Spojené štáty,“ píše Forbes. Presvedčenie o úspechu Presvedčenie o sile a trvalosti vlastného úspechu je dnes silné aj v Indii. Hospodársky úspech lieči sebavedomie poškodzované rokmi koloniálnej závislosti a obdobím, keď bola India synonymom „chudobnej krajiny závislej od vonkajšej pomoci“. Advokáti jej úspechu tvrdia, že je dôsledkom rozhodnutia indickej vlády z prelomu 80. a 90. rokov 20. storočia plne prijať pravidlá hry globalizácie riadenej Washingtonským konsenzom. Privatizácia, liberalizácia, otvorenie zahraničnému obchodu a investíciám a ozdravenie verejných rozpočtov modernizovali ekonomiku a urobili z Indie vážneho hospodárskeho hráča. Nadnárodné spoločnosti zakladajú v krajine servisné a IT centrá, využívajúc lacnú, vzdelanú a anglofónnu pracovnú silu, expandujú však aj domáce indické podniky. Zostávajúce priepastné rozdiely medzi mrakodrapmi Dillí, Bombaja či Bengalore a hlinenými chatrčami slumov či deťmi drviacimi kamene na vysýpanie vidieckych ciest, považujú tieto hlasy za nutné, a stále menej časté obete na ceste k hospodárskemu úspechu. Zdá sa, že tento obraz podporuje aj správa o odhade chudoby, pripravená indickou Plánovacou komisiou. Podľa nej miera chudoby v krajine trvalo klesá. V závislosti od metodiky jej počítania klesla z 36 percent (resp. 26,1 percenta) v období 1993 – 1994 na 27,5 percenta (resp. 21,8 percenta) v rokoch 2004 – 2005. Problematická teória Je pravda, že indická ekonomika dokázala naskočiť na globálnu vlnu rozvoja sektora služieb a telekomunikácií. V krajine bohatne vyššia stredná trieda, a tí najbohatší znesú porovnanie s kýmkoľvek z „globálnej elity“. Problém však je, že 700 miliónov väčšinou chudobných farmárov (25 000 z nich spáchalo v poslednom desaťročí samovraždu pre bezvýchodiskovú ekonomickú situáciu), chudobní žijúci na uliciach miest, respektíve 300 miliónov ľudí pod úrovňou chudoby nie sú len prechodným efektom rozvoja, ale pretrvávajúcim následkom jeho súčasnej podoby. Teória, že v prvej fáze prechodu z rurálnej ekonomiky na industriálnu nutne rastú nerovnosti, po niekoľkých desaťročiach však začnú nerovnosti v príjmoch klesať, bola od svojho vzniku v 50. rokoch spochybnená teoreticky i empiricky. Viacero expertov spochybnilo aj metodológiu, ktorú indická vláda používa na meranie chudoby. Ideológia úspechu Nie je ťažké pochopiť, prečo je India nadšená svojou úspešnou budúcnosťou a prečo sa z nej stala takmer oficiálne šírená ideológia. Indická ekonomika ako celok skutočne prekvitá, krajina sa stáva dôležitým ekonomickým hráčom a jej top podnikatelia sú súčasťou globálnej elity. Rýchly rast vyšších tried vytvára vnútrospoločenské napätie. Rozdiel medzi chudobnými a bohatými v Indii neznamená výsledok vývoja posledného desaťročia. No viditeľné obrovské rozdiely medzi „víťazmi“ a „porazenými“ sú v období indickej nezávislosti nevídané. Dedičstvom Gándhího a Nehrúa bola oficiálna ideológia vlastenectva, v ktorej bol silný rovnostársky akcent. Súčasná India však potrebuje novú paradigmu a pri tejto zmene pomôže povzbudzovať hrdosť na „krajinu na vzostupe“. Hrdosť na softvérové parky, magnátov kupujúcich firmy v Európe a USA, na mrakodrapy z ocele a skla a dobré makroekonomické výsledky pomôže zabúdať na špinavšiu (a omnoho rozsiahlejšiu) stranu ekonomického zázraku. Ale nie úplne. V posledných voľbách zvíťazila vláda premiéra Manmohana Singha aj vďaka sľubom, že zníži nerovnosti. Vtedajšia vládna BJP utrpela s volebným sloganom „India Shining!“ (Žiariaca India) porážku aj napriek vypätému nacionalizmu.
