Nepokojný Nepál

V nedeľu zložila prísahu nová nepálska dočasná vláda. Na základe dohody, ktorá má ukončiť desať rokov trvajúcu občiansku vojnu, do nej zasadlo aj päť maoistických ministrov. Nepál desať rokov sužovala občianska vojna, ktorá si vyžiadala trinásťtisíc životov a spôsobila veľké škody v infraštruktúre a ekonomike krajiny. V konflikte medzi vládou a maoistickými povstalcami nedokázala ani jedna zo strán na dlhší čas ovládnuť situáciu. Maoisti mali silné pozície na vidieku, ovládali podstatnú časť niekoľkých provincií, nedokázali však trvalo získať provinčné centrá ani hlavné mesto Káthmandú. Armáda, podporovaná výcvikom, výzbrojou aj finančne zo zahraničia (najmä z Indie, no po 11. septembri 2001 aj zo Spojených štátov, ktoré maoistov obviňovali z kontaktov s islamskými radikálmi), nad nimi dokázala udržať kontrolu. Politický posun Hlavnými požiadavkami maoistov bolo zvolať konferenciu všetkých politických strán, vytvoriť dočasnú spoločnú vládu, vypísať nové voľby a schváliť novú ústavu, ktorá by zrušila dvestoštyridsať rokov trvajúcu existujúcu monarchiu. Žiadali aj federalizáciu krajiny a programy na boj proti chudobe. Problémom bolo, že mainstreamové politické strany – najmä Nepálsky národný kongres, ale aj Nepálska komunistická strana (zjednotená, potom niekoľko rokov rozdelená na súperiace frakcie a dnes opäť jednotná) – neboli s maoistami ochotné rokovať. Obrat nastal až po tom, čo kráľ Gyanendra v roku 2005 uchopil s podporou armády politickú moc a v podstate pozastavil existenciu demokratických inštitúcií. Kráľovský puč dokázal zjednotiť maoistov s parlamentnými stranami, ktoré v podstate pristúpili na ich požiadavky (s výnimkou zrušenia monarchie, ku ktorému sa Kongres stavia zdržanlivo). Odpor voči kráľovskej autokracii viedol minulý rok v apríli k celonárodnej demonštrácii, po ktorej kráľ odovzdal moc späť politickým stranám. Maoisti následne zložili zbrane a začali sa rokovania, ktoré viedli k mierovej dohode a minulovíkendovému vzniku dočasnej vlády. Definitívnu bodku za občianskou vojnou majú dať voľby plánované na 20. júna. Zďaleka však nie je jasné, či pokoj v Nepále pretrvá. Spolupráca v dočasnej vláde sa môže ukázať ako veľmi komplikovaná, vnútorné konflikty by mohli zdržať prípravu volieb, a to by zase mohlo živiť politické napätie. Okrem toho, hoci kráľ prakticky odovzdal politickú moc premiérovi, v minulosti sa mohol spoľahnúť na lojálnu armádu. Prestal byť síce najvyšším veliteľom ozbrojených síl, ale ak by hrozilo zrušenie monarchie a nestabilita mu na to vytvorila šancu, môže sa pokúsiť o politickú záchranu – aj za cenu nového konfliktu. Dôležitá bude tiež reakcia Indie, ktorá sa doteraz z vlastných vnútorných príčin stavala proti akejkoľvek spolupráci s maoistami (najmä pre ich spoluprácu s povstaleckými skupinami na východe Indie a údajným kontaktom s kašmírskymi povstalcami). V záujme riešenia však môže prijať kompromis. Nestabilita pretrváva Podstatné sú aj korene maoistického povstania. Hoci maoisti udržiavali kontrolu nad svojím územím aj terorom – podobne ako vládne jednotky – podporu čerpali v prvom rade zo sociálnej nespokojnosti. Západonepálske dištrikty Rolpa a Rukum, ktoré tvorili základňu maoistickej moci, boli chudobné dokonca aj vzhľadom na veľmi nízke nepálske štandardy. Priemerná hodnota HDI (Index ľudského rozvoja) v Rolpa bola v roku 1996, v čase vypuknutia povstania, 45 percent priemeru v Káthmandú. Miera chudoby na západe krajiny bola pritom až osemnásťkrát vyššia ako v hlavnom meste. V období 1930 – 1970 patrili pritom Rolpa a Rukum medzi najprosperujúcejšie časti krajiny. Lenže väčšina príjmu pochádzala z hašiša a marihuany, a keď sa centrálnej vláde podarilo presadiť kriminalizáciu ľahkých drog, odrezala jeden z hlavných zdrojov príjmu bez toho, aby ho dokázala nahradiť. V hre je aj systém kastovej a etnickej diskriminácie. Väčšina členov maoistických skupín pochádzala z dvoch etnických skupín z hornatých regiónov (Magarovia a Thaurusovia) a spomedzi „nedotknuteľných“, ktorých životné podmienky boli omnoho horšie než u príslušníkov vyšších kást. Hoci podstatná časť maoistického vedenia sama pochádza z vyšších kást, dokázala využiť nespokojnosť marginalizovaných skupín a ich požiadavky včlenila do svojho politického programu (maoisti okrem iného žiadajú lepšie podmienky pre ženy, ktoré tvoria až jednu tretinu aktívnych členov, vrátane ozbrojených skupín). Tieto príčiny politického napätia sa v Nepále stále nepodarilo vyriešiť. A tak, hoci je vytvorenie dočasnej vlády s účasťou maoistov šancou na trvalý mier, návrat k občianskej vojne bude hroziť dovtedy, kým sa nepodarí nájsť odpoveď aspoň na najpálčivejšie sociálne problémy. Autor je spolupracovník Slova