Generálovo dejstvo sa končí

Stále častejšie signály v Pakistane naznačujú, že život režimu prezidenta Mušarafa sa kráti. Jeho medzinárodní sponzori môžu začať premýšľať o výmene, ale tentoraz sa zmenu režimu nemusí podariť uhrať. Zdá sa, že ďalšia z amplitúd politického cyklu v Pakistane speje k svojmu dolnému koncu. V októbri 1999 zvrhol Mušaraf na čele armády „demokratickú“ vládu s tvrdením, že chce krajinu zachrániť pred hroziacim despotizmom politikov a odstrániť negatíva falošnej demokracie – korupcie, nekontrolovanej vlády a zlého hospodárskeho riadenia, ktoré zničili krajinu za vlády Nawaza Šarifa a Benazír Bhuttovej. Veľa Pakistancov súhlasilo, že je potrebné „vyčistiť“ ekonomiku a politiku, a armáda, ako disciplinovaná organizácia s pomerne vysokým kreditom v očiach verejnosti (určite s politickými stranami) vyzerala ako prirodzený nástroj. Generál však vytvoril vlastnú autokratickú vládu, na kľúčové posty dosadil spojencov v uniformách a obmedzil demokratické slobody – štrajky, demonštrácie a verejné zhromaždenia. Jeho ekonomické úspechy neboli nijako oslnivé – krajina síce dosiahla približne šesťpercentný ekonomický rast, ale aj vďaka veľkej ekonomickej pomoci (najmä po roku 2001) najmä z USA, a okrem toho to nestačilo na potlačenie rozsiahlej chudoby. Dokonca aj podľa oficiálnych vládnych údajov rozdiel medzi chudobnými a bohatými počas Mušarafovej éry narástol. Ak k tomu pripočítame nepopulárnu zahraničnú politiku – drvivá väčšina Pakistancov je proti účasti krajiny na vojne proti terorizmu – je jasné, že z obrazu generála vládnuceho v mene ľudí veľa nezostalo. Poškodenú legitimitu režimu sa Mušaraf pokúsil napraviť roku 2002 bábkovými voľbami, ktoré spravili z generála „demokraticky“ zvoleného prezidenta. V skutočnosti sa však veľa nezmenilo a režim sa musí uchyľovať stále častejšie k represiám. Začiatkom marca rozhodol prezident o prepustení Iftikhara Chaudryho z postu hlavného sudcu najvyššieho súdu. Dôvodom je pravdepodobne to, že Mušaraf potrebuje poslušné súdnictvo. Prednedávnom povedal, že chce v dohľadnom čase držať všetky opraty moci a pokračovať v dvojitej úlohe prezidenta a veliteľa armády. Chaudry však dal najavo, že bude proti tomu a aj v minulosti niekoľkokrát kritizoval prezidenta pre porušovanie ľudských a politických práv. Prepustenie Chaudryho vyvolalo štrajky a protesty, ktoré vláda rozohnala silou. Potrestané boli aj médiá, ktoré si dovolili ukázať krvavé telá demonštrantov. Zostrovanie represálií je jasný znak, že stolička pod prezidentom-generálom sa stále viac trasie. A čo jeho zahraniční sponzori? Spojené štáty potrebujú Mušarafov režim ako kľúčového spojenca v „boji proti terorizmu“. Okrem toho má Pakistan jadrové zbrane, a preto je dôležité, aby mali kontrolu nad „červeným gombíkom“ spoľahlivé spojenecké ruky. Či budú demokratické, viac alebo menej krvavé, je druhoradé. Problém však nastáva, keď sa ukáže, že Mušarafov režim nie je schopný udržať pokoj. Samozrejme, že je možné pokúsiť sa zrežírovať ďalšie kolo „demokratizácie“, návrat Šarifa, Bhutovej, alebo vytiahnutie nového hrdinu. Lenže jedným z dôsledkov Mušarafovho vládnutia je radikalizácia politiky. Chudoba, politické represie i nepopulárne zahraničnopolitické rozhodnutia vyniesli nahor islamistické strany a skupiny, ktoré už teraz prakticky ovládajú časti severozápadu krajiny. Ak by sa mal v krajine znovu rozdeľovať podiel na moci, určite sa o svoj diel prihlásia. Generálovo dejstvo sa končí. Nie je však jasné, kto bude hlavným hrdinom toho nasledujúceho a dokonca ani to, kto napíše scenár.