Correa oslavuje víťazstvo

Hoci oficiálne výsledky hlasovania v čase našej uzávierky ešte nevyhlásili, už teraz je zrejmé, že ekvádorský prezident môže oslavovať jasné víťazstvo v referende, ktoré odsúhlasilo jeho plán zásadnej reformy politického systému krajiny. Pred minuloročnými prezidentskými voľbami sa snažil Rafael Correa vyzerať ako „človek kompromisu“. Hoci patril do skupiny latinskoamerických politikov, ktorí v stále väčšom počte krajín vyhrávajú voľby výzvami na politické, ekonomické a sociálne zmeny, svoju rétoriku miernil a snažil sa skôr podobať na brazílskeho Lula da Silvu, než na venezuelského Huga Cháveza. V jeho programe, ktorý stál na boji s chudobou a emancipácii Ekvádoru v globálnych ekonomických i politických vzťahoch, písal: „Jediné, čo je na mne radikálne, je realita mojej krajiny.“ Po jeho nástupe do funkcie sa však Correova politika stala omnoho rozhodnejšou. Obmedzil vplyv medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré podľa neho poškodzovali ekvádorskú ekonomiku. Po vyplatení dlhu Medzinárodnému menovému fondu vyhlásil, že už o tejto medzinárodnej byrokracii nechce počuť (v rokoch 1983 – 1995 bol totiž Ekvádor väčšinou prakticky pod správou MMF – a v období 1980 – 2000 poklesol pritom príjem na obyvateľa o štrnásť percent). Predstaviteľovi Svetovej banky pohrozil, že ak bude na vládu vyvíjať nátlak, vykáže ho z krajiny. Okrem toho zvýšil príjmy štátu zo zdaňovaných ziskov a financie začal investovať do sociálnych programov. Druhou časťou Correových plánov je politická reforma. V ekvádorskom politickom živote doteraz dominovali politické strany, osobnými vzťahmi, korupciou a klientelizmom úzko prepojené s ekonomickou elitou. Reforma mala zmenou ústavy postavenie politických strán oslabiť. Hoci Correa vyhral prezidentské voľby, parlament mal naďalej pod kontrolou starý establišment, a preto, prirodzene, snahu o zmenu blokoval. Návrh na zvolanie referenda, ktoré by autorizovalo voľby ústavodarného zhromaždenia, a to by zas pripravilo novú ústavu a predložilo ju na schválenie do ďalšieho referenda, odmietol parlament podporiť. Correa ho pretlačil až po tom, ako volebný súd zrušil mandát päťdesiatim siedmim neochotným poslancom a polícia im zabránila vrátiť sa na zasadnutie legislatívneho zboru. Hoci oficiálne výsledky minulotýždňového referenda ešte nie sú známe, z dôveryhodného prieskumu vyplýva, že plán prijatia novej ústavy podporilo 78 percent občanov. Samozrejme, takýto postup vyvolal kritiku opozície i časti zahraničných aktérov. Hoci nemožno pochybovať o fakte, že väčšina Ekvádorčanov Correov plán podporuje, v spôsobe, akým bolo referendum schválené v parlamente, možno ľahko vidieť „nedemokratické tendencie“. Podľa kritikov sa krajina vydala smerom k „venezuelskej budúcnosti“. Lenže treba vidieť aj druhú stránku veci. Hoci makroekonomické výsledky Ekvádoru boli v poslednom období pomerne priaznivé (napríklad zvýšený vývoz – jeho príčinou je však skôr zvyšovanie cien ropy, než udržateľný ekonomický rozvoj), krajina sa nedokázala vymaniť z kruhu rastúcej chudoby. Aj keď v nej prebiehali formálne demokratické voľby, politický establišment bol z pohľadu mnohých obyvateľov nereprezentatívny a nedokázal (pravdepodobne sa ani nesnažil) naplniť sociálne a politické ambície chudobnejšej väčšiny. V konečnom dôsledku teda ide predovšetkým o to, či sa ekvádorská politika stane reprezentatívnejšou a ekonomika inkluzívnejšou. Autor je spolupracovník Slova