Viktor vs. Viktor: tretie kolo

Dvaja veľkí ukrajinskí politickí rivali – prezident Viktor Juščenko a premiér Viktor Janukovyč – akceptovali v treťom kole súboja remízu. Zápas sa však neskončil. Najnovšia časť ukrajinskej vnútropolitickej krízy minulý týždeň prepukla po tom, ako prezident Juščenko odvolal generálneho prokurátora, ktorý je zároveň poslancom a proti tomu sa postavil premiér a niektorí lojálni ministri. Minister vnútra vyslal na ochranu generálneho prokurátora Svjatoslava Piskuna špeciálne policajné jednotky, prezident sa následne pokúsil prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra. Padli obojstranné obvinenia zo štátneho prevratu. Napätie načas ochladila až dohoda dosiahnutá po dvanástich hodinách rokovania. Tri kolá Konflikt medzi dvoma Viktormi charakterizuje ukrajinskú politiku už od konca roku 2004. Po takzvanej Oranžovej revolúcii vyhral v prvom kole Juščenko, ktorý s imidžom „prozápadného kandidáta“ nastúpil do prezidentského úradu v januári 2005. Nesplnené veľké očakávania voličov a vnútorné konflikty vo vládnom tábore (najmä medzi Juščenkom a Juliou Tymošenkovou) viedli k jeho porážke v parlamentných voľbách v marci 2006. Neúspešný prezidentský kandidát Janukovyč v druhom kole súboja vyhral, stal sa premiérom a politickú krízu medzi ním a prezidentom mala vyriešiť dohoda o rozdelení moci z leta 2006. Lenže nevyriešila. Mocenské súboje pokračovali a prezident obvinil premiéra, že sa ho pokúša mocensky odstaviť. V apríli nakoniec Juščenko rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby. Premiérov tábor tento krok okamžite spochybnil, no ústavný súd, ktorý má o veci rozhodnúť, je vnútorne rozdelený a paralyzovaný. Do tejto situácie prišiel konflikt týkajúci sa odvolania generálneho prokurátora, ktorý spustil tretie kolo súboja Viktor vs. Viktor. Rozdelená krajina Konflikt medzi dvoma mocenskými skupinami prakticky paralyzuje politickú moc. Právny status parlamentu je neistý. Sudcovia ústavného súdu, ktorí by o ňom mali rozhodnúť, sú odvolaní, alebo údajne chorí, a teda práceneschopní. Vo vláde je časť ministrov menovaná priamo prezidentom, ďalší sú verní premiérovi. Energia sa vynakladá na vnútorné boje, vládnutie ako také je druhoradé. Objavil sa však aj ďalší varovný signál – proti sebe sa postavili rozličné zložky ozbrojených síl, čo dáva politickému konfliktu nebezpečné ostrie. Tajná služba a armáda sú vo väčšej miere verné prezidentovi (hoci sa premiér snažil zvýšiť svoj vplyv vymenovaním bývalého ministra obrany Alexandra Kusmuka, s úzkymi kontaktmi v generalite, za stáleho zástupcu pre národnú bezpečnosť – pretože na tomto poste môže konkurovať ministrovi obrany Anatolijovi Grycenkovi, ktorý bol dosadený Juščenkom, no ako civil nemá v ozbrojených silách silné postavenie). Jednotky ministerstva vnútra – polícia a špeciálne jednotky – však počúvajú premiéra, resp. ministra vnútra Vasiľa Cuška. Záujem na obmedzení konfliktu Kompromis, ktorým sa uzavrelo tretie kolo súboja, nemusí znamenať koniec konfliktu. Zvolanie predčasných parlamentných volieb teoreticky viac vyhovuje prezidentovi Juščenkovi, pretože najviac môže stratiť premiér Janukovyč – prípadná porážka ho odstaví. Preto sa môže ľahko stať, že si každý Viktor vysvetlí dohodu dosiahnutú v nedeľu o štvrtej nadránom po dvanástich hodinách rokovaní po svojom. Nebolo by to prvýkrát. Stačí, ak Janukovyč narazí na výraznejší odpor vo svojej koalícii tvorenej Stranou regiónov, socialistami a radikálnymi komunistami. Súčasne je však dôležité, kde a ako bola dohoda podpísaná. Politickí súperi sa stretli pri futbalovom zápase Dynama Kijev proti Šachťoru Doneck. Bol s nimi Rinat Achmetov, jeden z najbohatších mužov Ukrajiny, vplyvný člen Strany Ukrajiny a majiteľ doneckého futbalového klubu. Po deklarovaní kompromisnej dohody dal práve hovorca Achmetovovej holdingovej spoločnosti System Capital Management jasne najavo, aký je záujem rúk, ktoré hýbu postavami na ukrajinskej politickej scéne: „Veľkí podnikatelia chcú stabilitu, a presne to chceme od našich politikov.“ Samozrejme, chuť po moci môže u politikov prevýšiť nad želaním ich sponzorov. Nie nadlho, ale dosť na to, aby spustila naozaj závažnú krízu, ktorá môže prerásť do násilných nepokojov. To by však mohlo znamenať úplný koniec už aj tak neistej európskej budúcnosti Ukrajiny (ktorá by nemusela nutne znamenať plné členstvo). A taký scenár nevyhovuje nielen Juščenkovi, ale ani Janukovyčovým sponzorom z ukrajinského ťažkého priemyslu.