Spätná väzba
Ad: Politická kauza (Peter Weiss), Slovo 22/2007 Táto politická hra SMK, a možno aj politická hra inej strany, je pre Slovensko už teraz vopred prehraná. Prečo? No pretože ak slovenské súdnictvo dokáže, že Hedviga Malinová klamala, bude celý proces automaticky vyhlásený za politicky zmanipulovaný a slovenské súdnictvo za nedemokratické. Ak sa dokáže, že H. Malinovú skutočne napadli, tak zase len prehrá Slovensko, pretože zo strany SMK aj Maďarska bude automaticky vyhlásené, že mali od začiatku pravdu a že občania maďarskej národnosti sú utláčaní, čo nie je pravda. Vyhlásenie P. Csákyho, že na Slovensku sa chystajú politické procesy z 50-tych rokov, ak by to nebolo absurdné, je smerované hlavne do zahraničia, aby, samozrejme, poškodilo dobré meno Slovenska . To sa deje sústavne nielen vyhláseniami, ale aj inými kanálmi. K autonómii na zmiešaných územiach treba povedať, že maďarskí politici sa tešia predčasne. Čo sa teda môže stať? Neviem si predstaviť, čo bude so Slovákmi na území autonómie a čo keď tí Slováci a povedzme aj Rómovia budú chcieť autonómiu v rámci novovzniknutej autonómie. Ale môže sa stať aj to, že najmä v rámci zjednotenej Európy a priechodnosti hraníc, príde na južné Slovensko od Šamorína až po Košice milión Rumunov alebo Bulharov, aby boli bliž-šie k stredu Európy. Čo potom, ak sem v budúcnosti príde povedzme 500-tisíc Albáncov? Dáme sa prekvapiť. Vlado M Májové návraty Obyčajný človek si ráno kúpi svoje noviny a cestou do práce alebo domov si prečíta kde a kedy, prečo, a začo, ktos kým. Zvyčajne je to však len kto sa s kým vyspal, kto koho oklamal, kde čo zlacnelo, kto koho zavraždil a kto si kúpil nové auto, aké topánky nosí niekto z potentátov a čí syn sa dostal na lukratívne miestečko. Keby som si kupoval všetky periodiká na Slovensku, dočítal by som sa asi všade o tom istom. Ale o niektorých udalostiach sa nepíše nikde. Príkladom môže byť povedzme Liptovský Mikuláš – mesto, v ktorom som sa narodil a v ktorom dodnes žijem a každoročné oslavy Prvého mája. Týchto osláv sa zúčastňoval už ako malý škôlkar. S mávadlom či papierovou zástavkou sme s otcom kráčali v sprievode, neskôr som ako pionier držal špalier a ešte neskôr, ako pracovník istého dnes už zaniknutého podniku, som nosil zástavu. Po roku 1968 bol Prvý máj vyhlásený za komunistický prežitok a stal sa priestorom na recesistické úlety pubertiakov a pripitých indivíduí. V Liptovskom Mikuláši sa to však nestalo. Každoročne sa niekoľko stoviek jeho obyvateľov zúčastňovalo osláv pred hostincom Čierny orol. Hrala sa internacionála, pieseň práce, rečnilo sa a potom sme pochodovali mestom. Možno preto, lebo Mikuláš je baštou ľavičiarov a možno preto, že Mikulášania nezabúdajú na 1. máj 1918, keď sa rezolúciou prihlásili k spoločnému štátu Čechov Slovákov. Darmo je, tradícia je tradícia. O takúto senzáciu sa však novinári netrhali ani televízne štáby do Mikuláša nechodili, a tak si obyvatelia Mikuláša oslavovali svoj Prvý máj bez nich. Toho roku sa však všetko zmenilo. Už dva týždne pred prvým májom sa mestom niesla správa: „Príde premiér!“ Premiér naozaj prišiel a prišlo aj veľa ľudí – podľa skromného odhadu hádam aj tisíc. Motali sa tu redaktori TASR, regionálna televízia i regionálna tlač. Len tie mienkotvorné média neboli zastúpené. Až keď sa po sprievode a programe na námestí začali ľudia rozchádzať, prirútilo sa prepadové komando verejnoprávnej televízie z Banskej Bystrice vyzbrojené kamerami a mikrofónmi, čo sú dnes zbrane, ktoré sa nedajú vyvážiť ani ťažkým guľometom. Komando prišlo neskoro – námestie poloprázdne, premiér na odchode... A tak sme v Televíznych novinách mohli vidieť, ako sa dnes oslavuje Prvý máj: Kde tu hlúčiky ľudí a medzi nimi stojí premiér a rozpačito odpovedá na otázky. Nejaký uponáhľaný občan si to šinie do najbližšieho pubu a snaživý reportér mu položí otázku ako vníma Prvý máj. Smädný občan odvrkne, že on sa o to nezaujíma. Samozrejme, z tisíc účastníkov osláv bolo naraz len pár stovák. Keď budeme oslavovať 90. výročie pamätného 1. mája 1918, niekoho premaskujeme za Lenina, Stalina a Marxa, deti oblečieme do pionierskeho, starších do zväzáckeho, členovia koaličných strán si oblečú montérky a hurá do sprievodu. Tentoraz si nás mienkotvorné médiá určite všimnú. Peter Vrlík, Liptovský Mikuláš Tomáš Baťa, vynikajúci manažér minulého storočia, venoval vo svojej firme oslave Prvého mája mimoriadnu pozornosť. Neoslavoval národné ani cirkevné sviatky, Sviatok práce však považoval za prioritný. On sám sa prepracoval zdola, vďaka vysokej inteligencii a pracovitosti, do pozície špičkového manažéra. V rokoch 1924 až 1932 (do jeho tragickej smrti), mali v jeho firme oslavy prvého mája vysokú úroveň. V tento deň predkladal zamestnancom i širokej verejnosti bilanciu hospodárenia, a to bolo spojené s oslavou. Pracovné dielne sa v tento deň premieňali na slávnostné jedálne. K ozdobeným stolom pozval všetkých, ktorí v dielňach pracovali aj s ich rodinnými príslušníkmi, aby v príjemnom prostredí a pri dobrej hudbe strávili celý deň. T. Baťa svoj prejav vždy začínal slovami: „Naši spolupracovníci, milí hostia...“ V prejave vždy detailne informoval o situácii vo firme. Prípadné neúspechy sebakriticky pripisoval sebe. Účasť na oslavách bola vysoká, napríklad v roku 1931 sa ich v Zlíne zúčastnilo asi osemtisíc ľudí. Bulvárni novinári dnes Sviatok práce znevažujú. Nechápu, že tento sviatok symbolicky pripomína rok 1886 v Chicagu, kde zahynuli v boji za svoje práva americkí robotníci. V Československu bol 1. máj vyhlásený za sviatok roku 1925. Naše noviny a časopisy sú plné „celebrít“, ale aj na Slovensku žijú aj skutočné celebrity, vynikajúci odborníci vo svojom remesle, a my si ich nevšímame. T. Baťa si cenil ľudí, ktorí vytvárali konkrétne hodnoty. My si konkrétnych tvorcov národného dôchodku nevážime. Čoskoro ich budeme prijímať zo zahraničia. Július Uhrecký, Nová Baňa
