Neocon odchádza, nech žije neocon

Doterajší prezident Svetovej banky Wolfowitz odchádza – osobné zlyhanie sa ukázalo priveľké na to, aby ho dokázal americký prezident ubrániť. Lenže žiadna revolúcia vo fungovaní inštitúcie, čo dokáže podstatným spôsobom ovplyvňovať politiku chudobnejších krajín, sa nedeje – nahradí ho Robert Zoellick, ktorý už niekoľkokrát dokázal, že je usilovným zástancom záujmov americkej korporátnej loby a neochvejným neokonzervatívcom. V momente, keď bolo jasné, že zotrvanie Wolfowitza na poste šéfa Svetovej banky je politicky neudržateľné, záviselo už len od toho, koho prezident Bush vyberie za nástupcu. Hlasovacie právo má síce každý člen, lenže banka funguje ako akciová spoločnosť – najväčší prispievatelia do rozpočtu majú najviac hlasov. Vďaka neformálnej (a nedemokratickej) dohode medzi USA a európskymi krajinami, podľa ktorej sa medzi dva brehy Atlantiku vždy „podelia“ miesta prezidenta Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, tak má Washington víťazstvo v hlasovaní isté. Robert Zoellick nie je v tejto oblasti žiadny nováčik. Kariéru začal pod protekčnou ochranou bývalého štátneho tajomníka Jamesa Bakera za čias Busha staršieho. Počas summitov G7 (v tom čase ešte bez Ruska) v rokoch 1991 a 1992 bol ako osobný zástupca amerického prezidenta silným presadzovateľom privatizácie. V polovici 90. rokov využíval svoje skúsenosti a kontakty ako interný poradca investičnej firmy Goldman Sachs, politicky angažovať sa však neprestal. Jeho podpis sa v roku 1998 objavil pod Projektom nového amerického storočia – jedným z programových pamfletov neokonzervatívcov, pod ktorým boli aj mená ďalších osôb, čo sa neskôr objavili v administratíve Busha mladšieho (napr. Paul Wolfowitz). Počas prvého prezidentského obdobia Busha mladšieho bol Zoellick zástupcom USA na medzinárodných obchodných rokovaniach. Vo WTO získal povesť tvrdého presadzovateľa amerických obchodných záujmov (alebo skôr záujmov amerických korporácií) – od rozvojových krajín žiadal otvorenie trhov tovarov a služieb a súčasne odmietal odstránenie bariér, ktoré zahraničnému dovozu kladú USA, či subvencií americkým poľnohospodárskym a priemyselným firmám. Po odchode z tohto postu bol nakrátko v súkromnej sfére, aby ho teraz Biely dom povolal k ďalšej dôležitej misii. V čase, keď vo svete silnie kritika a nesúhlas s politikou Washingtonského konsenzu, musí brániť rovnaké záujmy ako Bushova administratíva. Nezdá sa, že by mali niečo spoločné so zlepšovaním podmienok života v najchudobnejších krajinách.