kVapKa ViTriOlu
Z toho, ako kedysi relevantný týždenník Domino efekt v súčasnosti vyzerá a čo a na akej úrovni si v ňom možno prečítať, sotva možno spoľahlivo „uhádnuť“, akú čitateľskú skupinu si šéfredaktor Attila Lovász a jeho tím vzali na mušku. Keď dám všetko dokopy, tak mi vychádza, že asi má ísť o vrstvu školopovinných. Pretože terajší Domino efekt zatiaľ pripomína rozpačitý školský (neviem, či vôbec aspoň stredoškolský) časopis. Píšem, že zatiaľ, hoci celkom otvorene si myslím, že časopis zo svojho aktuálneho stavu nevyviazne živý. Nebudem detailne rozoberať jeho výtvarnú realizáciu, nad ktorou by zrumenel aj grafik-amatér, veď obálka a vôbec úprava textov vyzerá, ako keby do týchto končín Európy digitalizácia ešte stále nedorazila. Prisámvačku, že rôzne firemné a samosprávne a rurálne regionálne vestníky vyzerajú lepšie. Ale dobre, už som porušil svoj sľub, že výtvarnú stránku nechám bokom. Bokom však určite nemôžem nechať úroveň textov. To, že publicista (a lekár a hudobník a recenzent a milovník optimistického života a zanedlho možno aj literát) Pavol Malovič v Domino efekte hudobné recenzie končieva vetami typu: „Muzikantsky bezchybný album speváčky s neodolateľným altom, ktorý dozrel až do ´fitzgeraldovskej´ podoby, tak prináša príjemnú melanchóliu a dá sa počúvať všade, naozaj pri každej príležitosti. Je totiž príjemný“(o albume Diany Krallovej) alebo: „Nahrávka má skvelú atmosféru a je naozaj pre všetky generácie“ (o albume Norah Jonesovej) alebo: „Nahrávka sa hodí na každú príležitosť a je skutočne viacgeneračná“ (o albume Cesarie Evory) sa ešte dajako – hoci citované vety akoby naznačovali nenávisť pána Maloviča a) k písaniu; b) k Domino efektu; c) k hudbe; d) ku konzumentom hudby – dá vydržať. Určite sa však nedá vydržať vskutku „invenčná“ štylistika Malovičovho nástupcu Martina Mašeka. Mašek o Formanovom filme Goyove prízraky referuje v takomto duchu: „Forman sa vzdáva prvoplánového vykreslenia ideálu a ukazuje dva protichodné charaktery Goyu a Lorenza, založené na princípe kontrastu charakterov.“ A to ešte nie je nič! Toto si prečítajte: „Takisto sa prejavil aj Forman ako režisér, hoci mnohí sú rozčarovaní absenciou senzácie veľkofilmu.“ Tak toto mi nedá, musím to ešte raz zopakovať: absencia senzácie veľkofilmu! Čo to, preboha, môže byť? A čo znamená „skupina“ slov aj Forman ako režisér? Vie boh. Alebo skôr šéfredaktor? Martin Mašek však nezostal len pri filme, páchol aj do architektúry, kde sa mu opäť pošťastilo vytvoriť skvost: „Obzvlášť pôsobivý je objekt večer – jeho pôsobenie je zvýraznené osvetlením, ktoré tým, že zvýrazňuje každé druhé pole, naznačuje jeho monumentálnu vertikalitu.“ No uznajte: možno byť nevďačný šéfredaktorovi Domino efektu za to, že sa tak vytrvalo stará o poučenie i zábavu lovcov štylistických kostrbatostí? Alebo sa nestará, len vyčkáva v zruinovanej redakcii jedného zruinovaného týždenníka na lepší flek?
