Nový vysokoškolský zákon nie je ani dobrý, ani zlý
Novela zákona o vysokých školách po desiatich mesiacoch diskusie prešla úspešne hlasovaním v Národnej rade. Minister školstva Ján Mikolaj netají spokojnosť, opozícia ju ostro kritizuje. Realita je však taká, že novela nie je ani revolučná a ani až taká zlá, ako sme sa pôvodne obávali. Zákon o vysokých školách prvýkrát v histórii u nás zavádza na vysokých školách školné. Aj keď iba v externej forme a v obmedzenej miere. Na poslednú chvíľu totiž do legislatívneho procesu zasiahol Vladimír Mečiar. Ako to vie Len On, zahral sa na ochrancu práv študentov a presadil kreatívny pozmeňujúci návrh, na základe ktorého externá forma spoplatnená bude aj nebude. Štát určí maximum, koľko externých odborov a študentov bude v akademickom roku na vysokých školách dotovať. Ďalších externých študentov bude môcť verejná vysoká škola spoplatniť. Najvyššiu sadzbu školného by malo stanoviť ministerstvo školstva vyhláškou. Školné na Mečiarov spôsob Ak si odmyslíme teatrálnosť, s akou ĽS-HZDS takmer zablokovalo spoplatnenie externého štúdia (pritom každému muselo byť od prvej chvíle jasné, že školné jednoducho bude), schválená verzia nie je úplne zlá, hoci ostala niekde na polceste. Štát bude môcť takýmto spôsobom regulovať počet študentov, ktorí budú mať vzdelanie v externej forme bezplatné. Prestane tak financovať nadmerný počet študentov v externej forme štúdia a zároveň bude určovať, ktoré študijné programy sú pre vládu prioritné. Tu sa však pozitíva končia. V tých istých študijných programoch budú totiž súčasne existovať dve kategórie študentov: tí, ktorí ho majú bezplatné, a tí, ktorí si zaň zaplatia. Bohužiaľ, pre študentov, ktorí sa v prijímacom konaní umiestnia pod bezplatnou čiarou, bude rozhodujúcim kritériom ich schopnosť a ochota platiť. Budú si síce môcť požičať zo Študentského pôžičkového fondu, ale o platení, resp. neplatení bude rozhodovať pár hodín a pár bodov na prijímacích pohovoroch, o ktorých objektívnosti by sme mohli polemizovať. Hlavným problémom externistov zostáva ich privysoký počet (a tým nízka kvalita absolventov) a najmä nelegálne vyberanie školného cez tretie osoby. Obidva tieto problémy novela s najväčšou pravdepodobnosťou nevyrieši. Nelegálne výbery zastavia len samotné školy, ktoré tento stav dovolili. Ešte aj úsilie obmedziť počet externých študentov sa minie plánovaného účinku. Nekalé obchodovanie s kvótami Vysoká škola bude môcť v akademickom roku prijať na externé štúdium len toľko uchádzačov, koľko prijme na denné. Keďže limit sa vzťahuje na školu ako celok, je to zbytočné. Univerzita, ktorá by mala viac externistov ako denných študentov, prakticky neexistuje. Keďže väčšina má aj také fakulty, ktoré externých študentov neprijímajú (napr. lekárska), o to viac študentov budú môcť prijať iné (politológia, právo, niektoré ekonomické smery). Výsledkom bude akési obchodovanie fakúlt s kvótami. Školné v externej forme štúdia nemusí byť za určitých okolností zlé. Hlavným regulátorom externého vzdelávania by však mala byť úroveň študentov, preto by sa malo vrátiť k svojmu pôvodnému poslaniu: stať sa štúdiom popri zamestnaní a plnohodnotnou formou na zvýšenie kvalifikácie. Toto však novela nerieši. Za takýchto okolností malo ostať štúdium v externej forme bezplatné pre všetkých, ministerstvo malo zaviesť kvóty 30 % pre externistov a vysokým školám, ktoré nelegitímne vyberajú školné, mala byť odobratá akreditácia. Sú aj pozitíva Aby sme boli objektívni, novela obsahuje aj niekoľko pozitív. Vytvára sa register študentov a zamestnancov vysokých škôl, čo by malo prispieť k sprehľadneniu situácie na Slovensku. Školy získajú právomoc rozhodovať o prospechových štipendiách, čo zase môže viesť k ich adresnejšiemu prerozdeľovaniu, a tým aj väčšej motivácii študentov. Akademické právomoci zostali aj nie Najväčším úspechom je, že akademické senáty neprišli o právomoc rozhodovať o rozpočte vysokej školy. Budú o ňom však rozhodovať spoločne so správnymi radami. Aký význam má toto riešenie, zatiaľ nikto dostatočne nevysvetlil. Prečo minister za každú cenu chce, aby o rozpočte školy rozhodovala aj správna rada (teda poradcovia rektora)? Pri všetkej úcte k správnym radám univerzít, Pavol Lančarič, Andrej Ďurkovský, Slavomír Hatina či Viera Tomanová sú nepochybne kompetentní vyjadrovať svoj názor na smerovanie univerzity. Ťažko však od nich očakávať, že budú schopní do detailov posúdiť jednotlivé položky rozpočtu. Po dobrých a menej zlých správach však v rámci novely nasleduje niekoľko ustanovení, ktoré vysokému školstvu viac poškodia ako pomôžu. Poslanci nenašli odvahu obmedziť tzv. „lietajúcich“ profesorov, ktorí budú môcť aj naďalej pôsobiť na viacerých školách. Učiť môžu na toľkých, na koľkých budú chcieť. Nevyriešil sa ani problém doktorandov, ktorí zostanú študentmi a budú si musieť platiť odvody. Čo je však horšie, novela bez adekvátnej diskusie umožní školám brať si úvery od komerčných bánk. Aj keď v zákone existujú určité obmedzenia (pôžička môže ísť len do výšky 60 % príjmov z podnikateľskej činnosti), samotné poberanie úverov je nesmierne vážny krok, ktorý môže pre školy znamenať vzostup, ale aj krach. Existuje analýza, ako sú vysoké školy na túto možnosť pripravené? Majú školy pripravený seriózny podnikateľský plán, vrátane návratnosti zdrojov, potenciálneho prínosu a rizík? Kto ponesie zodpovednosť za nesplatené úvery? Rektor, ktorého funkčné obdobie je obmedzené, a tak dlhy zostanú na krku jeho nástupcovi? Opozičná pretvárka Najzaujímavejšie na schvaľovaní novely je, s akou razanciou ju odmieta opozícia. Do jej slovníka sa dostali také výrazy, ako eldorádo, škaredý darček pre študentov, paškvil, chaos, nespravodlivosť. Bývalý minister školstva Martin Fronc dokonca konvertoval do úlohy opozičného politika natoľko, že sa vyhráža podaním na Ústavný súd. Ten istý Martin Fronc, ktorý niekoľkokrát tvrdohlavo presadzoval celoplošné spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Čiastočne reformná novela Napriek množstvu zmien a pozmeňujúcich návrhov len ťažko možno označiť schválenú novelu za „reformnú“. Zákon čiastočne rieši problém externého štúdia a zavádza niektoré pozitívne prvky, ale zároveň vôbec nerieši hlavné problémy vysokého školstva: kvalitu, financovanie, motiváciu, modernizáciu a najmä nadmerný počet takých škôl a vysokoškolských študentov, ktorých úroveň nezodpovedá ani len priemeru Európskej únie. Podľa ministra Jána Mikolaja je pozitívom, že sa „vyrovnávajú rozdiely medzi verejnými a súkromnými vysokými školami“. Len aby to nedopadlo tak, že sa verejné vysoké školy začnú približovať kvalite tých horších súkromných škôl. Vysoké školy musia chcieť byť špičkové a nesmú sa uspokojiť s priemernosťou. To sa však dá zabezpečiť iba tak, že nebudú podliezať kritériá na úspešné vykonanie skúšok a nebudú tolerovať študentov, ktorí na univerzitné vzdelanie ne-majú. Lenže s tým ministerstvo, parlament ani novela nič neurobia. Skutočná reforma musí prísť zvnútra. Autor je člen Mladých sociálnych demokratov a dlhodobo sa venuje problematike vysokého školstva Povedali o novele vysokoškolského zákona Schválená novela vysokoškolského zákona je dobrá aj vzhľadom na „úmornú prácu“, ktorú sme vynaložili. Novela pomáha zrovnoprávniť prostredie v rámci vysokoškolského trhu, verejné vysoké školy budú môcť spoplatňovať externú formu štúdia, ale až po tom, ako vyčerpajú dotácie. Ján Mikolaj, minister školstva Spoplatnenie časti externého štúdia je pre mňa len okrajová záležitosť, pretože podľa konečnej verzie novela rieši spoplatnenie len veľmi malej časti externistov. Novela umožní lietajúcich profesorov na prednáškach, ale neumožňuje to v garantovaní programov. Vladimír Báleš, prezident Slovenskej rektorskej konferencie V rámci bežnej agendy vítame vytvorenie registra študentov a zamestnancov vysokých škôl, čo prispeje k sprehľadneniu situácie na Slovensku. Viktor Smieško, predseda Rady vysokých škôl Novela bude precedensom vo financovaní vysokých škôl. Ak doteraz súkromné školy nedostávali dotácie s tým, že vyberajú peniaze od študentov, tento argument už po novom neobstojí. Branislav Lichardus, rektor súkromnej Vysokej školy manažmentu v Trenčíne Školy sa zavedením poplatkov pre externistov zbavia „parazitujúcich tretích subjektov“. František Gahér, rektor Univerzity Komenského v Bratislave a viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie Obmedzenie úväzkov nepovažujem za dostatočné. Minister zrejme musel ustúpiť lobingu. Ján Bujňák, rektor Žilinskej univerzity a viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie Splnil sa ďalší bod vládneho programu, a tým je schválenie vysokoškolskej novely. Rozprava bola dlhá, predložených bolo množstvo pozmeňujúcich návrhov, ale tak ako bol zákon schválený, je dobrý. Jana Laššáková, poslankyňa NR SR za Smer-SD Je to zlá správa nielen pre vysoké školy, ale aj pre vysokoškolákov, kvalitu štúdia a ďalšie zlé posolstvo pre kvalitu slovenskej legislatívy. Tatiana Rosová, poslankyňa NR SR za SDKÚ-DS Je to zlý prázdninový darček pre študentov. Socialisti spoplatnili vysoké školstvo a oklamali pred voľbami voličov - študentov. Martin Fronc, poslanec NR SR za KDH Som proti akémukoľvek spoplatneniu vysokoškolského štúdia. Chcem sa spýtať, ktorý tu z prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky neabsolvoval bezplatné vysokoškolské štúdium. Tibor Cabaj, poslanec NR SR za ĽS-HZDS Táto vláda sa zapíše do dejín ako tá, ktorá v novodobej histórii Slovenska prvá spoplatnila vysokoškolské štúdium. Ferdinand Devínsky, poslanec NR SR za SDKÚ-DS Študentská rada vysokých škôl sa obáva modelu spoplatnenia externistov, ktorý schválili poslanci NR SR vo vysokoškolskej novele. Systém spoplatnenia sa môže stať nástrojom na pokračovanie nelegálneho výberu poplatkov od študentov. Jaroslav Juriga, predseda Študentskej rady vysokých škôl Prehľad zmien vo vysokoškolskom zákone Spoplatnenie externého štúdia · Štát určí maximum, koľko externých odborov a študentov bude v akademickom roku na vysokých školách dotovať. Ďalších externých študentov bude môcť verejná vysoká škola spoplatniť. · Poslanci stanovili aj hornú hranicu školného, ktorú každý rok bude pre jednotlivé študijné programy určovať ministerstvo. Pôvodne minister školstva Ján Mikolaj tvrdil, že horná hranica sa nedá určiť. · Školy budú musieť oznámiť predpokladaný počet študentov, ktorých chcú prijať. Ak zoberú študentov navyše, budú ich môcť spoplatniť. · Škola nemôže počas štúdia meniť školné - zrušiť ho ani zaviesť. Poplatky za štúdium navyše · Študenti, ktorí študujú naraz viacero odborov, a študenti, ktorí prekročia štandardnú dĺžku štúdia, by mali za štúdium zaplatiť. · Spoplatnené bude aj štúdium na druhej vysokej škole. Pôžičky · Externí študenti budú môcť žiadať o pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu. · Budú mať nárok na pôžičku maximálne 40-tisíc korún na akademický rok, ktorá bude splatná až po ukončení štúdia. Počet externistov · Vysoká škola bude môcť v akademickom roku prijať na externé štúdium len toľko uchádzačov, koľko prijme na denné štúdium. Akademické právomoci a obmedzenia · O rozpočte školy budú spoločne rozhodovať správne rady a akademické senáty. · Takzvaní „lietajúci“ profesori budú môcť aj naďalej pôsobiť na viacerých školách. Vysokoškolskí učitelia môžu učiť na toľkých školách, na koľkých budú chcieť, poprípade stíhať. · O prospechových štipendiách bude rozhodovať vysoká škola. · Novela umožní zriaďovať spoločné pracoviská, vytvárať spoločné študijné programy s domácimi aj zahraničnými vysokými školami. Ďalšie zmeny · Novela rozdelí vysoké školy na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy. · Nevyriešil sa problém doktorandov, ktorí naďalej zostanú študentmi a budú si musieť platiť odvody. · Vytvára sa register študentov a zamestnancov vysokých škôl, čo by malo prispieť k sprehľadneniu situácie na Slovensku. · Novela umožní školám brať si úvery od komerčných bánk. Platnosť · Väčšina bodov novely by mala začať platiť od 1. septembra tohto roku. Spoplatnenie externistov by malo byť možné až od školského roka 2008/2009, podrobnosti ešte, podľa ministra školstva Jána Mikolaja, určí vláda.
