Pochopiť realitu
„Štátnické umenie spočíva často v práci na tom, aby sa v budúcnosti stalo možným to, čo sa dnes zdá nemožné. Pred tým, než možno zmeniť nežiaducu skutočnosť, ju treba v prvom rade pochopiť.“ Dennis Ross, The Wall Street Journal Medzi mestami Poprad, Levoča a Spišská Nová Ves leží malá dedinka Letanovce. Iba hodinu cesty vzdialená od dych vyrážajúceho turistického raja vo Vysokých Tatrách. S výhľadom na veľkolepé strmé kopce a husté lesy všade, kam len oko dovidí, je miestom nepoškvrnenej krásy. Na stráni jedného z kopcov, pod lesom, sa ponúka pohľad na inú ohromujúcu scénu, tentoraz však nie kvôli jej kráse či turistickému potenciálu. Tvoria ju provizórne chatrče, ktoré sú domovom približne piatich stoviek Rómov. Podobne, ako vo väčšine iných vidieckych oblastí, aj tu v Letanovciach kráčajú štatistiky o nerozvinutosti a nezamestnanosti ruka v ruke. Miestni vidia v Rómoch len problémy a nepríjemnosti. Historky o krádežiach a zločine sú tu na dennom poriadku. Pritom však títo muži, ženy a deti žijú svoje životy v prosperujúcej členskej krajine Európskej únie bez elektriny, tečúcej vody a hygienických zariadení. A čo deti, z ktorých mnohé sa samé stanú rodičmi hneď, ako budú môcť? Práve deti do jedenásť rokov sú masívnou cieľovou skupinou toho, čo treba – ešte pred tým, než to možno zmeniť – plne pochopiť. Je to ďalší príbeh a ďalšia štatistika, ktoré treba pridať na už aj tak obrovský štós problémov, ktorým musí čeliť vláda, i nová splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity, a aj mnohé mimovládne organizácie snažiace sa rozuzliť a vyriešiť tento spletitý problém. Čo sa stalo v minulosti, to sa stalo; ale to, čo spravíme teraz, ovplyvní budúcnosť týchto ľudí i tejto krajiny. Je to vnútorný problém, ktorý však sa na medzinárodnom fóre stal dôležitým. To, ako sa Slovensko s touto otázkou popasuje, bude medzinárodné spoločenstvo kriticky pozorovať. Chatrče v Letanovciach majú zbúrať, pričom viac než polovica tamojších obyvateľov sa má nasťahovať do nových bytov v inom meste. Ich budúci susedia už stihli vyjadriť znepokojenie. V médiách sa čoraz viac objavujú slová ako geto, izolovaná spoločnosť či segregácia. Jedným zo zjavných riešení môže byť vzdelanie – ako školské, tak i rekvalifikačné. Iná možnosť – školy s rómskymi učiteľmi, ktorí by sa sústredili na základné praktické zručnosti a sociálnu výchovu – by bola rovnako obrovským krokom vpred. Predstava budúcej úspešnej integrácie na stredných a vysokých školách či poskytovanie športových štipendií, môže byť tiež cennou motiváciou. V celosvetovom meradle sa práve športové programy ukázali byť pre diskriminované skupiny úspešným nástrojom na propagáciu a udržiavanie zdravšieho životného štýlu. Veľa prirodzených talentov z chudobného prostredia prešlo starostlivými rukami a vyšvihlo sa do výšav. Na komunity má úspech rovnako veľký vplyv ako sklamanie. Férovosť a pochopenie sa dnes považuje za rovnako správne ako v minulosti. Emócie môžu zakaliť schopnosť triezvo posudzovať realitu. Nespravodlivosť poznajú všade na svete a tak sa k nej aj stavajú. Riešenie problému je však tiež v rukách jednotlivca – rodiča, učiteľa, či zamestnávateľa. Pozerať a počúvať bez predsudkov je schopnosť, ktorú treba deti učiť doma i v škole. Tiež je nevyhnutným predpokladom, ktorý treba vyžadovať a dodržiavať na pracovisku. Nie je to len o tom, aby sme do riešenia problému pumpovali peniaze a čakali, že situácia sa akosi zázračne sama vyrieši. Tak to prosto nefunguje. Treba si priznať, že tento problém je naším problémom a problémom našich postojov. Treba sa sústrediť na to, čo chceme v porovnaní s tým, čo potrebujeme. Ak nechceme problém mať, mali by sme sa snažiť správne pochopiť, prečo ho máme. Ak sa náš problém netýka zdravia, kde možno prinajlepšom riešiť iba symptómy, potom musíme zmeniť spôsob myslenia. Tiež treba kriticky prehodnotiť existujúce modely toho, čo je správne a čo nie. V rôznych situáciách môže naša nevedomosť a sebectvo pokriviť náš zmysel pre dobro a zlo. Iste, neexistuje jediné a dokonalé riešenie, ale veľmi ľahko sa dá poučiť z toho, ako sa podobným problémom postavili inde na svete. Lebo rastúce nerovnosti, šírenie negatívnych a nepriateľských pocitov sa môže obrátiť v dačo omnoho horšie.
