Žákovic Open – úspešná hudobná federácia
Rodinná atmosféra, ideálne počasie a účasť toho najzaujímavejšieho, čo česko-slovenská hudobná scéna ponúka. Tak sa dá zhrnúť tohtoročný hudobný festival Žákovic Open, ktorý sa uskutočnil 27. až 28. júla v Trenčianskych Bohuslaviciach. Toto podujatie vzniklo spontánne v kruhu blízkych priateľov. Jeho otcami sú Marián Žákovic a Tomáš „Yxo“ Dohňanský. Prvý je majiteľ miestneho penziónu, druhý známy slovenský hudobník. Ešte v roku 1999 sa rozhodli v Trenčianskych Bohuslaviciach zorganizovať hudobnú akciu, ktorá bola spočiatku určená najmä pre známych a kamarátov. Podujatie v malebnej dedine pár kilometrov od Nového Mesta nad Váhom však zaznamenalo veľký úspech, a tak sa v roku 2001 sa uskutočnil jeho prvý (už oficiálny) ročník. Vtedy vznikol aj názov Žákovic Open. Pôda bezoblačnosti Azda najväčšou devízou tohto festivalu je, že aj napriek rastúcej diváckej účasti si zachováva originálnu črtu bezprostrednosti a kamarátstva. Akúsi bezoblačnú atmosféru tu jednoducho ešte stále poznať. A to je dobre. Tak tomu totiž na akciách tohto typu nie je vždy. V skutočnosti už len málo festivalov nepodľahlo mrazivej profesionalite a dôkladnému marketingu. Aj keď viaceré z nich sa to snažia viac či menej zakrývať, nedá sa to – stále je to akosi cítiť. Na jednej strane organizátorská dôkladnosť, na druhej však emočná chorľavosť. Akýsi nedefinovateľný chlad sa potom prenáša nielen na účinkujúcich, ale zasahuje aj festivalových návštevníkov. Žákovic Open je však iný. Veď kde inde ako tu môžete vidieť na jednej strane line-up nabitý špičkou slovenskej i českej hudobnej scény, na strane druhej zakrytie vrtochov počasia a nedostatkov terénu slamou dovezenou priamo z dediny? Nevyumelkovanú pohodu bolo cítiť počas vystúpení prakticky všetkých účinkujúcich. Tohtoročný Žákovic odštartovala čoraz viditeľnejšia slovenská elektro-popová formácia Noise cut. Tá sa prezentovala tým, čo je pre ňu už typické – progresívnymi zvukmi a uchu ladiacim spevom. V ich vystúpení bolo iba málo „vaty“ a o to viac osvedčených hitov. Človeku stačilo nájsť si tieň, na lúke rozložiť deku a nechať sa uchvátiť vskutku príjemnými melódiami. Od Družiny k letcom O prechod zo sedu do tanca a z domáceho elektra do atraktívnej zmesi folklóru a rocku sa postarala Družina. Tá ukázala, že takéto spojenie, aj napriek odporu zarytých folkloristov, má svoje čaro a dokáže potešiť. Táto stredoslovenská formácia si získava čoraz viac sŕdc nielen v radoch poslucháčov, ale aj u hudobných odborníkov. Preto nečudo, že za posledný album Tragare v apríli dostala slovenskú grammy Aurel. Tragare bol vyhodnotený ako to najlepšie, čo u nás v kategórii Folk/World music za posledný rok vyšlo. Družina navyše znie lepšie naživo než na CD. Moderne poňatý folklór, a tak hlas Dany Ferienčíkovej strhol do tanca aj tých, čo Družinu predtým ani nepoznali. Zdá sa, že speváčka urobila dobre, že sa snaží presadiť v Družine, a nie v Superstar, kde sa pred nejakým časom objavila medzi súťažiacimi. Krátko na to prišiel rad aj na Českú republiku. Tá ponúkla svojho prvého reprezentanta v podobe skupiny Tata bojs. Tí predviedli i nové skladby z ich tohtoročného albumu „Kluci kde jste?“. Prakticky ihneď strhli davy na svoju stranu a navyše v ich vystúpení vynikol na podmienky malého festivalu veľmi dobrý zvuk aparatúry. Tata bojs ukázali, že majú svoje čaro a dokážu zabaviť i roztancovať. K idyle Žákovicu prispeli aj ich kolegovia – českí letci z MIG 21. Táto „nadzvuková“ kapela splnila sľuby usporiadateľov, a tak na pódiu sa na vyše hodinu udomácnila irónia, turbulencia, show, energia i obrovská pohoda. Živé kvety a živé špongie K tej navyše pridalo aj vynikajúce, priam festivalové počasie. Jednoducho, ani zima, ani neznesiteľná prírodná sauna. Aj keď na druhý festivalový deň oddialil koncert bratislavskej kapely Živé kvety silný dážď, i ten si po hodine povedal – tak dosť a nakoniec prestal. Vytvorené bahno pod pódiom pomáhali odstraňovať špongie v podobe nadšených fanúšikov, ktorí sa rozhodli využiť ostrov blata na ešte väčšiu zábavu. Keď už byť zamočený, tak prečo nie poriadne? A tak sa v bahne šmýkali, kúpali, ale i tancovali. Iným tiež nános blata neprekážal. Veď dôležité bolo stáť tesne pri svojich idoloch. A byť v blízkosti hrajúcich Živých kvetoch vskutku stojí za to. K živým špongiám a k vynikajúcim Živým kvetom sa navyše neskôr pridala aj dedinská slama, ktorú usporiadatelia nanosili na vytvorené kaluže. Blato pod ňou pomaly mizlo a problém bol zas a opäť vyriešený ako inak, typicky po „žákovicky“. Žákovické tromfy Jedným z vrcholov tohtoročného Žákovic Open bol bezpochyby koncert Miroslava Žbirku. Ten opäť potvrdil svoju povesť nenafúkanej hviezdy so skvelým hudobným prejavom. Kým prvú časť vystúpenia zasvätil vlastným hitom, v druhej polovici sa predviedol spolu s ad hoc vytvorenou skupinou Žákovic Open All Stars. Tvorili ju známi hudobníci už dlhoročne spätí s týmto festivalom. Na pódiu sa teda po boku tejto legendy objavil napríklad Tomáš Sloboda, z dúfajme, že iba nakrátko hibernovanej skupiny Le Payaco, či samotný organizátor – Yxo z Hexu. Spolu s nimi táto česko-slovenská hudobná ikona zahrala známe pesničky od The Beatles. Toto vystúpenie bolo výnimočné aj tým, že Meky ešte nikdy neodohral podobný koncert s piesňami svojich obľúbencov. A verte, stálo to za to! Keď už spomíname vrcholy festivalu, jednoznačne k nim patrilo aj vystúpenie slovenskej Pary. Tá hrala medzi poslednými, v sobotu neskoro v noci. Potvrdila, že právom patrí k slovenskej špičke. Mohutnému davu venovala energickú zmes osvedčených hitov a skladieb zo svojho čerstvého (a aj najlepšieho) albumu s identickým názvom: Para. Členovia skupiny disponujú talentom na prácu s publikom. Je to na nich vidno. Liečia hudbou. Chrlia hity a odháňajú pochmúrnu náladu. Prakticky na každom koncerte dokážu poriadne roztatáriť nielen seba, ale aj všetkých pod pódiom. S kapelou si v dvoch skladbách zaspieval aj člen dnes už nefungujúcej kultovej formácie Bez ladu a skladu – Michal Kaščák. Spolu s ním Para dostala masu návštevníkov do varu, a tak zas a znovu ukázala, že s ňou sa dá cítiť na koncerte pod parou aj bez použitia podporných látok. Na Žákovic Open v priebehu dvoch dní vystúpili aj ďalší interpreti. Výnimkou neboli Hex, Zóna A či Vetroplach. K šíreniu priateľskej atmosféry a pozitívnej energie sa nemalou mierou pridali aj Vidiek a jedineční, vždy dobre naladení chlapci z Hudby z Marsu. Tí keď spustia svoje vlny energie, tak sa jednoducho nedá nemať dobrú náladu a netancovať. Človek zabudne na všetky problémy a cíti sa, ako keby bol vystrihnutý z času. Živé vystúpenia na hlavnom pódiu počas oboch dní v tanečnom stane dopĺňali viacerí poprední zástupcovia elektronickej hudobnej scény. Platňami tu cez víkend točili Kinet, Koki, či housový groovy Dj Braňo a nu-jazzový Dj Magalova. Žákovic Open už dlhú dobu nesie znaky príjemného hudobného festivalu a skvelého rozptýlenia. Aj keď ešte stále má viaceré vážne organizačné nedostatky – napríklad v podobe katastrofálneho (ne)zabezpečenia uspokojivej hygieny – určite sa ho oplatí navštíviť. Veď obdobné zlyhania poľahky pretromfnú nezabudnuteľné zážitky, skvelá nálada, a aj čosi osobného. Človek z neho azda ani nemôže byť sklamaný a vráti sa opäť. Dúfajme, že festival nenarazí na slovenskú realitu a vydrží mu to aj naďalej. Autor je publicista
