Tiene v raji v Tichom oceáne
„Radikálny islam ohrozuje ďalší turistický raj“ – asi tak by sa dali charakterizovať typické správy mainstreamových médií, ktoré zaznamenali sobotňajší výbuch bomby v turistickom stredisku na Maledivách. Rozvoj radikálneho islamu v krajine je však reakciou na omnoho hlbšie problémy. Európski návštevníci vnímajú Maledivy ako turistický raj – snehobiele pláže, palmy, nádherné more, luxusné hotely. Turisti sú od miestnych obyvateľov dokonale izolovaní. Odkedy začali v 70. rokoch prichádzať prvé skupiny, niektoré ostrovy sa zmenili na strážené rajské záhrady. S turistickými vilami, ktoré majú vlastné bazény, a kde noc stojí aj niekoľko sto dolárov, s hotelmi pre trochu menej solventnú, ale predsa len šťastnejšiu časť sveta, s nepreberným množstvom tropického ovocia, alkoholu a kuchyňou umne prispôsobenou chuti zahraničných turistov, pre ktorých by boli miestne silno korenené jedlá predsa len trochu príliš exotickým zážitkom. Drsná miestna realita Pre miestnych obyvateľov je však realita omnoho drsnejšia. Turistický ruch síce niekoľkým prináša zamestnanie, no určite nie slušné živobytie. Pôda je príliš chudobná na to, aby dokázala dať lepšiu úrodu. Poľnohospodárom okrem toho situáciu zhoršujú silné búrky. Globálne otepľovanie a stúpajúca hladina morí hrozia zatopením nižšie položených ostrovov, znehodnotením pôdy a zdrojov sladkej vody. Ani politicky nejde o nijaký raj. Na ostrovoch vládne od roku 1978 prezident Maumoon Abdul Gayoom, jeden z najdlhšie „slúžiacich“ lídrov. Činnosť politických strán bola síce povolená v roku 2005, ale opozíciu predstavovanú najmä Demokratickou stranou stále prenasleduje polícia. Vládny režim prevažne moslimskej krajiny ju obviňuje zo spolčovania s kresťanskými misionármi. Prenikanie radikálneho islamu Situáciu ešte zhoršila vlna cunami v roku 2004. Prírodná katastrofa úplne zničila 20 z takmer 200 ostrovov, 50 ťažko poškodila. Navyše rozbila infraštruktúru, odniesla beztak malú vrstvu úrodnej pôdy, znečistila zdroje pitnej vody. Zatiaľ čo turistické centrá, ktoré predstavovali výhodný biznis, boli vďaka investíciám veľmi rýchlo opravené, miestni obyvatelia sa z katastrofy doteraz nespamätali. Humanitárna pomoc síce zabránila najhoršiemu, no nezabezpečila rozvoj. Do krajiny začal prenikať radikálny islam, ktorý bol dovtedy na Maledivách takmer neznámy. Novinárka Meera Silva v komentári pre britský Guardian píše, že na uliciach súostrovia sa v posledných rokoch začína objavovať stále viac žien zahalených v tradičnom moslimskom čiernom oblečení, zahaľujúcom celú postavu. V krajine vyrástli nové mešity, v ktorých sa hlása radikálnejšia verzia islamu. Represie situáciu neriešia Nespokojnosť s politickým útlakom a bezvýchodiskovou chudobou sa pretvára aj do nenávisti voči symbolom západného luxusu. Na Maledivách sa teda môže začať opakovať rovnaký scenár ako napríklad v Indonézii. Prvá bomba už vybuchla minulý týždeň v Male. Reakcia maledivskej vlády sa zatiaľ obmedzila na tradičné „protiteroristické opatrenia“. S pomocou FBI sa snaží vypátrať tých, čo útok naplánovali, sprísňujú sa bezpečnostné opatrenia. Lenže radikálny islam a bombové útoky sú len následkom. Bez riešenia príčiny – čiže nedostatku demokracie, zvyšujúcej sa priepasti medzi bohatstvom generovaným turistickým ruchom a chudobou života bežných obyvateľov – sa súostrovie môže iba uzavrieť do nekonečného kruhu násilia a represií. Autor je spolupracovník Slova
