Čílsky dôchodkový „zázrak“
Keď sa hovorí o „znárodňovaní“ majetku občanov v dôchodkových správcovských spoločnostiach, a útoku na druhý pilier, môže byť zaujímavý článok z denníka International Herald Tribune, ktorý naozaj nemožno obviniť z ľavičiarstva. Vyšiel 1. 1. 2007 a je o čílskom dôchodkovom systéme a ponaučeniach, ktoré by si z neho mali vziať USA. Pokojne sa môže poučiť aj Slovensko. V USA, rovnako ako na Slovensku, sa Chile používalo ako svetlý príklad v ktorom vďaka liberálnym dôchodkovým reformám získali pracujúci kontrolu nad svojimi investíciami do pokojného dôchodku, a vytvoril sa udržateľný, efektívny penzijný systém. Lenže je to trochu inak. Na rok 2007 naplánovala čílska vláda rozsiahlu reformu, ktorá má štátu vrátiť väčšiu úlohu pri zabezpečovaní dôchodkov. Ako konštatuje International Herald Tribune, reformy sú potrebné urgentne. Pred vyše generáciou zaviedol vojenský režim generála Pinocheta penzijný systém, kde si pracujúci mali desať percent príjmov šetriť na súkromných účtoch. Argumenty boli v mnohom rovnaké ako teraz – pôjde o ich vlastníctvo, ktoré nebude kontrolovať „nezodpovedný vlastník štát“, ale ho budú zveľaďovať súkromné spoločnosti (až na to, že diktátor Pinochet sa musel diskusiou zaoberať výrazne menej než dnešní európski a americkí neoliberáli). Dnes sa približne polovica pracovnej sily v Chile na systéme buď vôbec nezúčastňuje, alebo sa jej nepodarilo naakumulovať dostatok úspor na príjem, ktorý vláda považuje za minimálny (asi 140 dolárov na mesiac). Americký denník konštatuje, že zásadný problém pre Chile – a ponaučenie pre USA (i európske krajiny) – je, že súkromné úspory nie sú náhradou za štátom garantovanú podporu v nezamestnanosti. Dôchodkový systém nie je lotéria. Najdôležitejšou mierou jeho úspešnosti nie je to, koľko si niektorí jednotlivci pre seba dokážu usporiť, ale to, ako dokáže zabezpečiť príjem garantujúci základnú ľudskú dôstojnosť pre všetkých. A v tomto privatizovaný dôchodkový systém v Chile prepadol. Štátne penzijné systémy však uspievajú. Podľa International Herald Tribune síce štátne dôchodkové zabezpečenie potrebuje na dlhodobú udržateľnosť zmeny, ale najlepším riešením by bola kombinácia mierneho poklesu benefitov a nárastu príspevkov (či už vo forme financovania z daní, alebo zo sociálnych platieb). O správnej kombinácii nástrojov možno diskutovať. Príklad Chile však ukazuje, že privatizácia dôchodkového systému žiadne problémy nerieši, ale vytvára nové. A zlyhala v tom najdôležitejšom – zabezpečiť dôstojný dôchodok všetkým. Autor je stály spolupracovník Slova
