MMF nereaguje na zásadné zmeny

Ministri financií, bankári a podnikatelia sa stretli minulý týždeň vo Washingtone na každoročnom jesennom stretnutí Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky. Ako už býva zvykom, MMF zverejnil analýzu svetovej ekonomiky. Jedným z jeho zistení je, že zahraničné investície a technológia (no nie obchod) boli spojené s nárastom nerovnosti v rozvojových krajinách. Fond si však nevšimol – a že to nevidí, predstiera posledné štvrťstoročie – omnoho zásadnejšiu zmenu vo svetovej ekonomike spojenú so sériou hospodárskych reforiem, ktorých advokátom je sám Fond: Veľká väčšina krajín s nízkym a stredným priemerným príjmom zaznamenala za posledných 26 rokov prudké spomalenie rastu príjmov na hlavu. S tým sa spája aj podstatné spomaľovanie zlepšovania hlavných sociálnych indikátorov, vrátane priemernej dĺžky života, úmrtnosti novorodencov a detí. Fond využíva všeobecný nedostatok vedomostí o ekonomike a hospodárskych trendoch u svojho auditória. Hoci je distribúcia dodatočných príjmov dôležitým ukazovateľom ekonomického a sociálneho blahobytu, ak príjmy nerastú, potom nie je čo distribuovať. V krajine bohatej ako Spojené štáty možno diskutovať o tom, ako môžeme znížiť chudobu a nezamestnanosť a zvýšiť kvalitu života redistribúciou a politickými reformami, ako je všeobecná zdravotná starostlivosť. Pre najchudobnejšie krajiny je otázkou prežitia zvýšenie produktivity. A to je nevyhnutná podmienka aj pre rozvojové krajiny, ak chcú poskytnúť svojim občanom zdravotnú starostlivosť a vzdelanie. Ekonomický rast sa často chápe skôr ako problém, než ako riešenie. Najmä dnes, keď boj proti klimatickým zmenám zaujal svoje právoplatné miesto medzi politickými prioritami. Lenže zvyšovanie produktivity nemusí nutne znamenať väčšie poškodzovanie životného prostredia. Napríklad používanie internetu zvýšilo produktivitu a súčasne rozšírilo potenciál pre environmentálne priaznivé výsledky znížením nutnosti cestovať a zriedkavejším používaním papiera. Nemusíme však používať len takéto sofistikované príklady. Technické, organizačné a distribučné zmeny – vrátane pozemkovej reformy a poskytovania pôžičiek a semien – by umožnili chudobným farmárom produkovať viac potravín na hektár a jednotku práce bez nutného poškodzovania životného prostredia. Ak si vezmeme ako typický príklad krajinu, ktorá sa nachádza niekde v strednej pätine rozloženia priemerných príjmov na hlavu (2364 – 4031 USD na hlavu v cenách z roku 2000), v roku 1960 mohla očakávať, že sa jej príjem na hlavu za dve desaťročia zvýši o 67 %, ale v roku 1980 to už bolo len 22 %. Existujú krajiny, ktoré v období „globalizácie“ po roku 1980 rástli rýchlejšie, než pred ním. Ale práve tieto štáty, ako napríklad Čína, India, či Vietnam, sa neriadili receptmi, ktoré predpisuje MMF. Aj preto väčšina krajín „hlasovala nohami“ – splatila pôžičky MMF, nevybrala si nové a nenasledovala rady fondu. Portfólio MMF sa zmenšilo zo 105 miliárd dolárov v roku 2003 na 17 miliárd dnes – väčšinu tvoria dlhy Turecka a Pakistanu. Tým sa oslobodila väčšina krajín so strednou úrovňou príjmov, ale najchudobnejšie naďalej ostávajú pod tútorstvom fondu a jemu podobných inštitúcií, v ktorých má hlavné slovo ministerstvo financií USA. Ak chcú naplniť svoj rozvojový potenciál, musia sa tiež stať nezávislejšími. Autor je spoluriaditeľom Centra pre výskum ekonomiky a politiky, článok bol uverejnený aj v denníku International Herald Tribune Redakčne upravené