Šťastná to krajina!
Politika rozčesla krajinu na nepriateľské tábory. A predsa – akoby sa jej darilo až pridobre... Moderná politológia hovorí o zhruba piatich základných rozkoloch v spoločnosti. Prvoradý význam vo vyspelých demokraciách majú v súčasnosti dve konfliktné línie. Po prvé sociálno-ekonomický konflikt medzi tými, ktorí obhajujú záujmy kapitálu – neoliberálnou či konzervatívnou pravicou – a tými, ktorí obhajujú záujmy bežných zamestnancov a sociálne odkázaných – sociálnodemokratickou či komunistickou ľavicou. Po druhé postmoderný konflikt medzi tými, ktorí berú vážne environmentálne hrozby a snažia sa o dôslednú ochranu životného prostredia (zelené a ľavicové strany) a tými, ktorí ekologické problémy považujú za preceňované (väčšina pravicových strán). Zvyšné deliace čiary boli vo väčšine západných štátov v posledných rokoch na ústupe. Zjednodušene povedané medzi ne patria národné, náboženské a agrárne rozpory. Na Slovensku sa však v súčasnosti prekvapivo práve týmto konfliktným líniám nevídane darí. Namiesto sociálnych otázok či globálneho otepľovania sa v poslednom čase na Slovensku hovorí predovšetkým o témach, ktoré diktujú nacionalistické strany, slovenské i maďarské. Slovenský parlament preto chrlí deklarácie o Benešových dekrétoch, o otcoch národa či o historických krivdách zo začiatku minulého storočia a SNS i SMK si vďaka tomu robia takú mediálnu reklamu, o akej sa im ani nesnívalo. Významne sa však rieši aj agrárny sektor, čoho dôkazom je návrh štátneho rozpočtu, kde sa ako jedna z priorít opätovne vymedzuje pôdohospodárstvo. Tu si zase varí politickú polievočku ĽS-HZDS. Zrejme prežíva ďalší zo svojich nespočetných ideových prerodov a najnovšie sa štylizuje do polohy akejsi neo-agrárnej strany. Akoby toho nebolo dosť, Slovensko ešte donedávna obťažovali nevkusnými bilbordmi náboženskí fundamentalisti, ktorí v mene rigidne chápaných kresťanských hodnôt (za nesmelej asistencie KDH) agresívne bojovali za zákaz interrupcií. Človek by si povedal, šťastní ľudia. Vo svete zúri boj medzi sociálnym hnutím a globálnym neoliberalizmom, svetová verejnosť rieši akútny problém blížiacej sa environmentálnej katastrofy – a Slováci? Riešia Slotove „zvratky“ a kadejakých rodičov národa, „prioritné“ dotovanie živočíšnej a poľnohospodárskej výroby alebo meditujú o tom, kedy sa začína život plodu a kedy sa končí sloboda ženy. Skrátka, Slovensko akoby ani nemalo iné problémy, ako vŕtať sa v histórii či v metafyzike. Iba ak ešte vŕtať sa v zemi a sadiť krumple. Vždy, keď vidím v televíznych diskusiách príliš často politikov „národných“ či „kresťanských“, hovorím si, že niečo nie je v poriadku. Najmä, keď hovoria o histórii, morálke či poľnohospodárstve. Tieto témy by mali ostať politicky menšinové, tak ako je to aj v modernej Európe. Pretože Slovensko dnes sužuje niečo celkom iné. Máme totiž dosť veľa sociálnych a ekonomických problémov. Práve preto by sa možno patrilo vrátiť sa späť k tomu, čo reálne ovplyvňuje sociálne podmienky a každodenný život bežných ľudí, teda k otázkam sociálneho štátu, k daňovej politike, k dôchodkovému systému, k zdravotníctvu, školstvu či ekológii. Jednoducho k témam, ktoré sú prioritné pre dve najsilnejšie strany na Slovensku – sociálnu demokraciu a liberáli. Témy, ktoré ponúkajú SNS, SMK či KDH patria skôr k politickému folklóru. Zabavia, ale nikto sa z nich nenaje. Niežeby život predstavoval iba materiálne hodnoty. Duchovné otázky by sme však asi mali nechať skôr na ľudí samých, prípadne na rady vedcov, historikov, filozofov či kňazov. Nie však na politikov. Až taká šťastná krajina, aby sme z daní financovali politický kabaret, zase nie sme.
